Pôžička jedného z manželov a BSM

Čo v prípade, ak si váš manžel/manželka zoberie pôžičku bez vášho vedomia? Ako takýto záväzok môže ovplyvniť druhého z manželov sa dočítate nižšie.

Michaela Nemcová 18. 03. 2022 4 min.

    Pri uzatvorení manželstva vstupujú muž a žena do právneho zväzku, s čím je v slovenskom práve spojené aj vzniknutie spoluvlastníctva, konkrétne bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré je upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tento špecifický druh spoluvlastníctva môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi. BSM poskytuje právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi a ako vyplýva so samotného názvu, ani jeden z manželov nemá svoj majetkový podiel. Hovoríme tak o majetku, ktorý patrí spoločne a nerozdielne manželom.

    Do BSM patrí všetok majetok, ktorý manželia nadobudnú po uzatvorení manželstva a počas jeho trvania až do momentu prípadného ukončenia tohto zväzku, čo znamená, že BSM je viazané na existenciu manželstva. Všetok majetok nadobudnutý pred uzatvorením manželstva patrí do výhradného vlastníctva každého z manželov, t. j. tento majetok po uzatvorení manželstva neprechádza do BSM. To isté platí aj o veciach získaných

    • dedičstvom,

    • darom,

    • veciach, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a

    • veciach vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal danú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

    Pri vyššie vymenovaných hovoríme o veciach, ktoré sú z BSM vylúčené. Do BSM tak rovnako, ako v prípade vecí, nepatria záväzky vzniknuté pred uzatvorením manželstva.

    Ako však riešiť situáciu v prípade, ak jeden z manželov uzavrel zmluvu o pôžičke bez vedomia a súhlasu druhého manžela? Počas trvania manželstva môže nastať situácia, kedy sa jeden z manželov stane dlžníkom napr. banky alebo inej, nebankovej spoločnosti. Tento záväzok sám o sebe nespadá do BSM a druhý z manželov nie je dlžníkom. Ak by aj manžel – dlžník uznal záväzok, toto uznanie nemá účinky voči druhému manželovi (nedlžníkovi).[1]

    Napriek tomu však môže byť pohľadávka uspokojená z majetku patriaceho do BSM, viď ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

    „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“

    V praxi to znamená, že aj keď práva a povinnosti zo záväzku znáša iba manžel, ktorý do záväzku vstúpil, v prípade, že dôjde k výkonu rozhodnutia, môže byť pohľadávka uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM a druhý manžel je povinný strpieť výkon rozhodnutia napriek tomu, že v záväzku nefiguruje ako dlžník. Stále však platí, že pohľadávku nemožno uspokojiť z vecí vylúčených z BSM.

    Pri výkone rozhodnutia, resp. exekúcii, môže exekútor nariadiť zrážky zo mzdy. V prípade manželov a BSM však nemôže siahnuť na výplatu druhého z manželov priamo zrážkou zo mzdy a to z dôvodu, že mzda sa stáva predmetom BSM až jej vyplatením, napr. momentom, ako je pripísaná na účet druhého manžela. V tomto momente však už prechádza do BSM a je spôsobilým majetkom na uspokojenie pohľadávky, na ktorý môže exekútor siahnuť.

    Uvedené podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 8/2010, v ktorom sa súd venoval výkladu ustanovenia § 147 ods. 1 OZ, pričom zastával názor, že ustanovenie umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom za predpokladu

    • existencie pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva ako samostatného dlhu, a

    • vedenia výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie na majetok, ktorý patrí do BSM.

    Súd sa ďalej v uznesení vyjadril, že

    „i keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manželov. V prípade, keď nariadeným výkonom rozhodnutia (exekúciou) majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).“

    Z uvedeného vyplýva, že dlh ako taký, pokiaľ vznikol uzavretím zmluvy len jedným z manželov, neprechádza na druhého manžela. Avšak, pokiaľ dôjde k výkonu rozhodnutia, pohľadávka môže byť uspokojená aj z majetku v BSM.