Od štvrtka 15. 3. 2018 nadobudne účinnosť novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ktorú Slovensko prijalo na základe smernice Európskeho parlamentu. Zákon, ktorý upravuje práva a povinnosti tzv. povinnej osoby, sa týka viac ako 500 000 firiem. Prípadné sankcie za jeho porušenie sa môžu vyšplhať až do výšky až do výšky 5 000 000 eur. Spolu so zákonom o Trestnej zodpovednosti právnických osôb ide o ďalší zásadný impulz, ktorý môže odštartovať vlnu trestných stíhaní firiem, organizácií, inštitúcií, nadácií, či napríklad aj politických strán.

V Obchodnom a Občianskom zákonníku sú upravené právne vzťahy, v ktorých nadobúda právny význam skutočnosť, či sú ich účastníci blízke osoby. Je možné tieto ustanovenia aplikovať aj vo vzťahu medzi právnickými osobami alebo medzi fyzickou osobou a právnickou osobou?

Prokúra predstavuje špeciálny druh zastúpenia podnikateľa na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Ide o najširšie splnomocnenie podnikateľa, ktorého jediný limit vyplýva priamo zo zákona.

V tomto príspevku sa budeme venovať vybraným otázkam týkajúcim sa prokúry – vzniku, zániku prokúry a vzťahu prokuristu a podnikateľa.

Obchodný zákonník viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo (§ 548 ods. 2), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Aplikácia uvedeného pravidla v stavebnej praxi býva skôr výnimočná, nakoľko zmluvné strany si v zmluve o dielo pravidelne detailne upravujú podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela. V tomto príspevku sa budeme venovať vybraným súdnym rozhodnutiam, ktoré posudzovali otázku vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela. 

V zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka je základnou povinnosťou objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Pre rôzne typy výstavbových projektov sa v stavebnej praxi ustálili rôzne spôsoby konštruovania ceny diela. Nesprávne porozumenie ich podstaty býva častým predmetom sporu medzi obchodnými partnermi.

Proces kontraktácie zmluvy o dielo je do značnej miery poznačený stavebnou praxou, ktorá so sebou priniesla niektoré špecifické situácie. Niektorým z nich sa venujeme v príspevku s poukazom na relevantnú judikatúru.

Otázka excesov v zákonnom zastúpení právnickej osoby môže mať v konkrétnom prípade nejasné kontúry. Zvlášť v prípade, kedy v mene právnickej osoby koná osoba, ktorá nie je jej štatutárnym orgánom a nedisponuje ani splnomocnením. 

Register partnerov verejného sektora (RPVS) dostane svojich užívateľov na prelome rokov do patovej situácie. S blížiacim sa koncom roka – 31. decembra – je spojená povinnosť overenia identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorej účelom je preveriť a potvrdiť aktuálnosť údajov zapísaných v registri. Overenie identifikácie sa preukazuje súdu zaslaním oznámenia, ktoré však nie je možné súdu zaslať skôr ako 31. decembra. V praxi však nastane situácia, že deň po 31. decembri budú firmy automaticky so splnením povinnosti v omeškaní. 

Pre prihlasovanie pohľadávok zahraničných veriteľov v insolvenčnom konaní je potrebné aplikovať okrem národnej právnej úpravy (lex loci concursus) aj unifikované hmotnoprávne pravidlá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20.05.2015, o insolvenčnom konaní, s účinnosťou od 26.06.2017 (ďalej len „Nariadenie“). Za predpokladu, že ide o insolvenčné konania začaté na území niektorého štátu EÚ. Tieto oproti národnej úprave zahraničným veriteľom podstatne uľahčujú spôsob uplatnenia ich práv.