Štátne právo



Udelenie licencie v prospech Ministerstva školstva nie je bežným javom. Na aké dielo sa táto licencia má vzťahovať?



Ústavný súd včera rozhodol o prijatí návrhov na vyjadrenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Prešli aj návrhy prezidenta, avšak žiadnemu z nich nebolo priznané pozastavenie účinnosti príslušných ustanovení zákona.



Kancelária verejného ochrancu práv, zriadená zákonom č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv. Je právnickou osobou so sídlom[1] v Bratislave.

 



Verejný ochranca práv alebo inak nazývaný aj ombudsman. Tento ústavný inštitút úzko súvisí nielen so spôsobilosťou danej osoby zastávať túto funkciu, ale aj nezlúčiteľnosťou funkcií.



„Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.“[1] Na zvolenie [2]ochrancu stačí jednoduchá väčšina hlasov prítomných poslancov.



Pôsobnosť verejného ochrancu práv je zameraná na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pred takým konaním, rozhodovaním a nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.



Kľúčovou a najdôležitejšou právomocou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je rozhodovanie o súlade právnych predpisov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom uvedeným zákonom. Táto kompetencia bola zverená do právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).



Verejný ochranca práv je konštituovaný v Ústave Slovenskej republiky v článku 151a ako nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Z hľadiska systematiky je verejný ochranca práv zaradený do osobitného (druhého) oddielu v rámci ôsmej hlavy ústavy. Verejný ochranca práv tak pôsobí popri prokuratúre Slovenskej republiky.



Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol v roku 2017 v 289 nálezoch o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a sťažovateľom priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 735 400 €



Keďže v každom režime zneužitie silových zložiek na strane štátu môže zasiahnuť do základných práv ľudí v našom demokratickom systéme nastala potreba vytvoriť pravidlá tak, aby štátna moc bola kontrolovaná nezávislým orgánom, ktorý bude dohliadať na prípadné zneužitie ich právomocí na úkor občanov. Dnes pokračujeme druhým zo série článkov o Ombudsmanovi.



Rovnakým tempom ako doteraz bude ministerstvo spravodlivosti pracovať aj v tomto roku, či už na plnení úloh z Programového vyhlásenia vlády ako aj na ďalších opatreniach. Súčasne bude pokračovať v implementácii, sledovaní a vyhodnocovaní množstva opatrení z minulého roka. Agenda, na ktorú sa zameriava, pokrýva v zásade štyri základné oblasti – fungujúca justícia, pomoc ľuďom v problémoch, zvyšovanie dôveryhodnosti štátu a ochrana liberálnej demokracie a ľudských práv.