Predseda SAK: Viac ako zmeny zákonov potrebujeme ich lepšie uplatňovanie

Novým predsedom Slovenskej advokátskej komory sa koncom septembra stal JUDr. Martin Puchalla, PhD., s ktorým sme sa rozprávali o aktuálnych témach zo sveta advokácie a justície.

Martina Vanc 21. 10. 2022 7 min.

    JUDr. Martin Puchalla, PhD. študoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, štúdium ukončil v roku 2001. Od ukončenia koncipientskej praxe dlhoročne pôsobí ako advokát, v odbornej a publikačnej činnosti sa zameriava na oblasť trestného práva. Členom predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK) sa stal v roku 2017, o štyri neskôr zastával funkciu jej podpredsedu. Členmi predsedníctva SAK bol na mimoriadnom rokovaní zvolený za predsedu SAK 29. septembra 2022.

    Ako vyzerá Váš pracovný deň ako predsedu SAK?

    Úlohou predsedu je zastupovať komoru navonok a konať v jej mene vo všetkých veciach. Ako podpredseda som mal v rámci rozdelenia úloh vymedzené kompetencie, predovšetkým v trestnom práve. Teraz nesiem zodpovednosť za všetky oblasti komorového života, čiže tá agenda je omnoho komplexnejšia.

    Členmi predsedníctva, vrátane predsedu, sú zároveň vždy aktívni advokáti a advokátky. Je za tým myšlienka, aby záujmy advokácie zastupovali ľudia, ktorí majú každodenný kontakt s praktickým výkonom advokácie. Čiže moje pracovné dni, aj večery, sú teraz pomerne hektické.

    Aké sú Vaše plány s komorou z pozície jej predsedu? Ktoré sú priority SAK, ktorým je potrebné sa venovať?

    V základných otázkach advokácie ide o pokračovanie dôraznej ochrany našej nezávislosti a témy právneho štátu. Z praktického hľadiska je pravdaže prvoradá riadna služba našim členom, pod ktorou myslím kvalitný servis zo strany komory pri výkone našich základných kompetencii. Myslím, že ide o oblasť, kde máme priestor na zlepšenie.

    Za nemenej dôležitú považujem úlohu SAK vo vzťahu k vláde zákona. Teda ochrana právneho štátu. Sú to témy, ktoré presahujú bežnú samosprávnu funkciu komory, avšak odrážajú našu mieru zodpovednosti za zlepšovanie právneho prostredia.

    V poslednom období sa často skloňuje podozrenie zo zásahu do dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom zo strany OČTK. Ako môže SAK proti takémuto konaniu bojovať?

    Ide o  vážnu tému a tieto trendy vnímame so znepokojením. Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom zohráva v práve na prístup k spravodlivosti esenciálnu úlohou. Myslím si, že stav, v ktorom sme sa dnes ocitli, je aj dôsledkom toho, s akou nesmiernou ľahkosťou spoločnosť dlhodobo toleruje rozličné nelegálne úniky z trestných spisov. Rovnako je to dôsledok nesmiernej ľahkosti, s akou niekedy aj štátne orgány zasahujú do advokátskeho tajomstva. Napríklad nedávno, keď pri prehliadke kancelárie zhabali celý hard-disk, kde mohli byť údaje možno o všetkých klientoch danej kancelárie. Nehovoriac o nelegálnom šírení rozličných uniknutých emailov. Toto je cesta do pekla. Takúto prax nemôžeme akceptovať. Ak nebudeme mať základnú úctu k ochrane advokátskeho tajomstva, nebudeme mať úctu ani k ochrane práv ľudí.

    Aké možnosti má klient, ktorý bol takýmto zásahom ohrozený?

    Právny poriadok ponúka viacero možnosti, ako chrániť osobnostné a iné práva. Ak bol klient poškodený konaním štátu, prichádza do úvahy aj žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup. Je to vždy na posúdení konkrétnej situácie.

    Aký je Váš názor na § 363 Trestného poriadku? Vyžaduje podľa Vás zmenu alebo nie?

    Nevyžaduje. Je to úplne normálne ustanovenie, ktoré slúži na to, aby bolo možné naprávať nezákonné postupy. Trestný poriadok predsa v sebe musí obsahovať opravné prostriedky. Nemôžeme ich vyhadzovať len preto, že niekto nesúhlasí s ich aplikáciou v konkrétnych prípadoch. Nepochopenie oprávnenia generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia v prípravnom konaní zároveň považujem za jeden z najväčších justičných hoaxov. Akoby išlo o ustanovenie, pomocou ktorého možno zabrániť v pokračovaní trestného stíhania. No nemožno. Akurát je potrebné napraviť chyby.

    Nakoniec aj v tom najmedializovanejšom využití oprávnenia podľa § 363 už predsa bola podaná obžaloba. Druhá vec je, že súd práve túto obžalobu neprijal a vrátil ju na dopracovanie. Ale do takého stavu, že by sme rušili aj oprávnenia súdov prejednávať obžalobu, sme ešte nedošli.

    Komora v minulosti evidovala tendencie zo strany orgánov činných v trestnom konaní postihovať advokátov nie za ich vlastné trestné činy, ale iba za to, že vykonávajú svoju prácu. Ako sme skĺzli do kriminalizácie výkonu advokácie a ako to riešiť? Je to problém iba SR alebo nie?

    Komora tieto tendencie nielen evidovala, ale v jednom z najvypuklejších prípadov sme sa pripojili k rozbehnutej ústavnej sťažnosti. Výsledkom je prelomový nález Ústavného súdu SR, ktorý jasne pomenováva limity trestného stíhania advokátov.

    Pred zákonom sme si samozrejme všetci rovní, a ak sa preukáže, že advokát páchal trestnú činnosť, nech je mu riadne dokázaná v spravodlivom procese a nech nesie následky. Nemôžme však akceptovať, ak trestné stíhanie advokáta vykazuje znaky účelovosti. Keď sa javí, akoby jeho skutočným cieľom bolo odstaviť „nepohodlného“ advokáta, ktorý si možno len príliš dobre plní svoje povinnosti. Toto rozhodne nemá nič spoločné ani s právom, ani s očistou justície.

    Ako sa dá tento problém riešiť?

    V teórii veľmi jednoducho Stačí rešpektovať platné právo, prezumpciu neviny, právo na obhajobu, spravodlivý proces, ústavnú judikatúru. V praxi ide samozrejme o nikdy nekončiacu snahu o kultivovanie právneho prostredia. Ale nič iné nám neostáva. Je to súčasťou nášho advokátskeho poslania.

    Je pokútnictvo aktuálnym problémom advokácie alebo je už na ústupe?

    Je to stále problém. Snažíme sa robiť v tejto veci osvetu, aj upozorňovať na najvypuklejšie prípady. Niektoré čiastkové úspechy sme síce dosiahli, ale stále tu existuje čierny trh s právnymi službami. Vo svojej podstate je to to isté, akoby sme tolerovali vykonávanie zdravotníckych úkonov samoukmi, prípadne, ak by sme dovolili operovať absolventom bez praxe. Najlepším riešením by bolo, aby samotní ľudia vnímali, že ak zveria svoj právny problém pokútnikovi, zarábajú si na omnoho väčšie problémy.

    Príkladom je podpisovanie zmlúv o kúpe nehnuteľnosti bez toho, aby ju za vás prešiel advokát, ktorý chráni vaše záujmy. Pritom ide často o rozhodnutie, ktoré vás finančne zaťaží na desiatky rokov. Áno, možno ušetríte pár sto eur na právnej službe, ale riskujete omnoho väčšie problémy, ak niečo v procese zlyhá.

    Zároveň je tu mýtus o nedostupnosti právnych služieb advokátov. Nič nie je vzdialenejšie od pravdy. Máme predsa viac ako 5 600 advokátov, medzi ktorými existuje reálna trhová súťaž, podliehajú dohľadu a zároveň sú poistení pre prípad spôsobenia škody.

    Ako hodnotíte novú súdnu mapu? Považujete odklad jej účinnosti za správny?

    Jej odklad považujem za absolútne nevyhnutný. Zhodujú sa na tom v zásade všetci. Sudcovia, a to z obidvoch ich združení, prokurátori, advokáti, koaliční i opoziční politici. Jednoducho je zrejmé, že tie prípravy meškajú a v januári by súdy padli.

    Súčasne si ale myslím, že získaný čas treba využiť nielen na nevyhnutné organizačné otázky, ale aj niektoré vecné. Príkladom je spôsob obsadzovania sudcovských miest. Tu si treba uvedomiť, že žijeme v európskom priestore, kde platia nejaké pravidlá a právo na zákonného sudcu treba rešpektovať. Nechcem teraz hovoriť o tom, že na mnohé problémy, ktorým dnes čelíme, sme ako komora upozorňovali. Treba to teraz zobrať ako realitu a spraviť čo sa dá, aby súdy neboli ohrozené. Žiaľ, nie sme dnes v situácii hľadania ideálneho nastavenia reformy, ale skôr je to v rovine základnej „damage control“, o ochrane základného práva na prístup k spravodlivosti.

    Ktoré právne oblasti sú podľa Vás tie, ktoré by mali čo najskôr prejsť úpravou?

    Všeobecne si myslím, že viac ako zmeny zákonov potrebujeme ich lepšie uplatňovanie, teda predvídateľnejšiu aplikáciu existujúceho práva, a to v súlade s domácou i zahraničnou judikatúrou. Faktom ale je, že špeciálne trestného kódexy si podľa môjho názoru vyžadujú modernizačné zmeny.

    Predpokladáte lepšiu / intenzívnejšiu spoluprácu s rezortom spravodlivosti na čele s bývalým predsedom SAK p. Karasom?

    Ako poznám Viliama Karasa, bude si strážiť svoju nezávislosť, čo je presne to, čo podľa môjho názoru aj má robiť. Zároveň je zrejmé, že jeho hlavnými partnermi sú dnes sudcovia, s ktorými musí nejako dotiahnuť súdnu mapu. Samozrejme verím, že spolupráca s ministerstvom pod jeho vedením bude korektná a vecná.

    Pánovi predsedovi za rozhovor ďakujeme a prajeme veľa ďalších úspechov v pracovnom aj súkromnom živote.