Mária Kolíková: Úprava vzťahov medzi pármi rovnakého pohlavia je dôležitá

Koncom januára sme písali o návrhu zákona na zlepšenie postavenia nezosobášených párov z dielne rezortu spravodlivosti. O aktuálnom návrhu ale aj smerovaní legislatívy v tejto oblasti sme sa rozprávali s poslankyňou NR SR Máriou Kolíkovou, bývalou ministerkou spravodlivosti.

 

Martina Vanc 10. 02. 2023 5 min.

    Koncom januára sme písali o návrhu zákona na zlepšenie postavenia nezosobášených párov, ktorý predstavil rezort spravodlivosti. Tento návrh sa nedotýka len párov rovnakého pohlavia či nezosobášených párov vo všeobecnosti, ale v podstate každej osoby. Ak ste o tomto návrhu ešte nečítali, bližšie informácie nájdete tu https://www.pravnenoviny.sk/navrh-zakona-na-zlepsenie-postavenia-nezosobasenych-parov.

    Ako sme uviedli, podľa nášho názoru právna úprava, s ktorou prišiel rezort spravodlivosti, nie je dostatočná a nevenuje zväzkom párov rovnakého pohlavia ako takým. Veríme, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa legislatíva zameria viac na páry rovnakého pohlavia a zrovnoprávnenie ich postavenia s heterosexuálnymi pármi.

    O aktuálnom návrhu ale aj smerovaní legislatívy v tejto oblasti sme sa rozprávali s poslankyňou NR SR Máriou Kolíkovou, bývalou ministerkou spravodlivosti.

    Aká bola Vaša prvá reakcia na zverejnené návrhy ministerstva spravodlivosti týkajúce sa nezosobášených párov?

    Bohužiaľ, zatiaľ nepoznáme, aké sú konkrétne návrhy Ministerstva spravodlivosti SR, keďže materiál zatiaľ stále nebol zverejnený. Ale z tých informácií, ktoré mám, vyplýva, že tento návrh nerieši problémy ľudí z LGBTI+ komunity. 

    Je úprava dôverníka potrebná pre SR alebo to považujete za zbytočné?

    Keď budem vidieť konkrétnu právnu úpravu z ministerstva spravodlivosti, tak sa k tomu budem vedieť vyjadriť. Nedovolila by som si však zároveň vopred povedať, že inštitút dôverníka, tak ako bude navrhnutý, nebude mať žiaden zmysel pre právo na Slovensku. Takto to povedať neviem. Nepovažujem to však určite za vhodnú cestu, ako zrovnoprávniť ľudí, ktorí nemajú teraz prístup k právam len kvôli tomu, že majú blízkosť k ľuďom rovnakého pohlavia. Už z titulu toho samotného inštitútu je zrejmé, že touto cestou sa nejde dobre.  

    Návrhy získali kritiku aj zo strany odborníkov a rovnako aj LGBTI+ komunity, nakoľko neriešia dôležité veci ako napr. dedenie medzi partnermi ale práve naopak – predstavený zámer dedenie absolútne vylúčil. Je podľa Vás potrebné túto oblasť legislatívne riešiť?

    Samozrejme, že áno. Úprava vzťahov medzi pármi rovnakého pohlavia je dôležitá s ohľadom aj na ich majetkové práva, ale samozrejme aj sociálne práva, aj práva z oblasti rodiny a ak tento návrh nerieši majetkové práva pre prípad dedenia, tak je to veľmi málo.

    Dôverník môže byť podľa návrhu ustanovený aj ako poručník alebo opatrovník detí zosnulého, ale súd týmto ustanovením nebude viazaný. Myslíte si, že by súdy ponechali dieťa žijúcemu rodičovi z páru osôb rovnakého pohlavia napriek tomu, že ich ako pár resp. rodiča SR neuznala?

    Nedá sa teraz povedať za súdy, ako by rozhodli v konkrétnom prípade. Samozrejme, každý konkrétny prípad bude v niečom odlišný, špecifický. Ale ak tým súd nebude viazaný, tak je zrejmé, že je otázne, ako rozhodne. Túto úpravu ani z tohto pohľadu preto nepovažujem za dostatočnú.

    Európske krajiny postupne uznávajú zväzky párov rovnakého pohlavia, rovnako tu máme judikatúru ESĽP a pod. v tejto oblasti, ktorú však zatiaľ Slovensko nenasleduje. Prečo je tomu tak? Hrozia za to Slovensku sankcie?

    Ak by sme mali prípad z Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý by bol priamo voči Slovenskej republike a Slovenská republika by ho prehrala, tak by bolo zrejmé, že by tým pádom nerešpektovala Dohovor. V tomto momente sa rozprávame o rozhodnutiach, ktoré sú voči iným krajinám, ale je zrejmé, že keby podobný prípad bol zo Slovenska, tak by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol podobne. To znamená, že momentálne je zrejmé, že právna úprava na Slovensku diskriminuje ľudí len z toho dôvodu, že sa narodili ako ľudia, ktorým sú blízki ľudia rovnakého pohlavia a neexistuje tu žiadny právny dôvod, aby sme robili rozdiel medzi pármi rovnakého pohlavia a nerovnakého pohlavia, aj čo sa týka manželstiev.

    Práve preto nakoniec aj v tých ostatných krajinách došli k tomu, že keďže tu nevieme nájsť žiadny uchopiteľný, rozumný dôvod, ktorý ustojíme pred právom, pred ústavou, pred základnými právami a slobodami a princípom rovnosti, tak jednoducho tie manželstvá sú priznávané normálne aj párom rovnakého pohlavia, rovnako aj s adopciami.

    Tak ako nám dlho trvalo, kým sme pochopili, že máme zrušiť otroctvo, trvalo nám dlho, kým spoločnosť prišla k tomu, že ženy môžu mať rovnaké práva ako muži a že je to tak úplne v poriadku, a je to princíp rovnosti, tak toto je proste rovnaká cesta.

    Aké sú Vaše plány ako poslankyne NR SR v tejto oblasti?

    Samozrejme, aj ako poslankyňa sa venujem tomu, ako má takýto dobrý návrh vyzerať. Ten návrh bude priechodný, ak väčšina parlamentu bude ochotná zaň zahlasovať. Ale určite som presvedčená, že to má byť prinajmenšom zákon o registrovaných partnerstvách a myslím si, že by bolo dobré, aby riešil už aj právnu úpravu adopcií. 

    Dokáže podľa Vášho názoru legislatíva pripraviť našu krajinu na väčšiu mieru akceptácie?

    No, v prípade, že právna úprava prejde väčšinou v parlamente, tak to bude znamenať, že je tu väčšina takej reprezentácie, ktorá bude presviedčať svojich voličov, prečo je toto v súlade s ústavou, v súlade so základnými právami a slobodami a určite to môže prispieť k tomu, že to ľudia lepšie príjmu a pochopia.

    Pani Kolíkovej ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v pracovnom aj súkromnom živote.