Spomienka na Viedenskú arbitráž

Dňa 02. novembra uplynulo 75 rokov od podpísania multilaterálnej dohody medzi predstaviteľmi Nemecka, Talianska, Maďarska a Česko-Slovenska o odstúpení územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku, ktorá sa podpísala vrámci arbitráže vo Viedni v zámku Belvedere dňa 02. novembra 1938. Viedenská arbitráž z roku 1938, ako sa zaužíval jej názov, bola súčasťou širšej zmeny rozloženia síl v Európe. Po mníchovskej konferencii sa nepopierateľným hegemónom v strednej Európe stalo nacistické Nemecko. Demokratické prozápadné štáty ako Česko-Slovensko, Rumunsko či Poľsko sa stali jeho obeťou alebo boli podhodené nemeckým spojencom ako bolo Maďarsko, ktoré sa stále nedokázalo poučiť z minulosti a pochopiť, že so susednými národmi musí žiť v mieri a vzájomnej úcte. Hranice stanovené Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920 mohli byť dobrým základom pre kompromis a porozumenie medzi národmi bývalého Uhorského kráľovstva. Bohužiaľ, Viedesná arbitráž túto snahu zmarila na ďalších niekoľko rokov.

Na základe Viedenskej arbitráže bolo Maďarsku pridelených 10 390 km² územia Slovenskej krajiny, na ktorom bývalo spolu 859 885 obyvateľov, z ktorých bolo 405 808 Maďarov, 276 287 Slovákov, 26 181 Židov, 8967 Nemcov a 1829 Rusínov. Z právneho hľadiska bola Viedenská arbitráž neplatná, pretože predstavovala akt medzinárodného násilia. Po skončení 2. svetovej vojny bola táto skutočnosť potvrdená 10. februára 1947 vyhlásením v Parížskej mierovej zmluve s Maďarskom, na základe ktorého bola Viedenská arbitráž zrušená a neplatná. Boli obnovené pôvodné hranice s tým, že Podkarpatskú Rus “darovalo“ Česko-Slovensko ešte v roku 1945 Sovietskemu zväzu a Jarovce, Rusovce a Čunovo, dnes časti Bratislavy, pripadli Česko-Slovensku.

Ako uviedol minister školstva Dušan Čaplovič,: „Násilné zabratie zvrchovaných území Česko-Slovenska a tým aj Slovenska bolo zlyhaním demokratických síl Európy, napriek tomu, že hlas svedomia slobodných intelektuálov upozorňoval na nebezpečenstvo nacizmu a fašizmu, pošliapavania kresťanských, demokratických všeľudských civilizačných hodnôt." Slovenskú a Maďarskú republiku dnes už toho viac spája ako rozdeľuje. Spája nás jednak členstvo NATO ako aj v Európskej únii, v ktorej sú rovnako stanovené princípy zahraničnej politiky založené na ochrane ľudských práv a slobôd, na ochrane územnej celistvosti a ústavnosti a na odstraňovaní všetkých foriem extrémizmu, nacionalizmu a xenofóbie.