Spoľahlivé právne zastúpenie klienta advokátom tvorí základ nielen pre vhodný postup a riešenie konkrétnej právnej situácie, ale aj pre naplnenie základných zásad súdneho konania, ako napríklad právo na súdnu ochranu či právo na právnu pomoc. Tieto a iné nevyhnutné práva pre zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti zabezpečuje práve advokát, ktorému by mal klient dôverovať. Výber takéhoto advokáta niekedy môže byť obmedzený súdom, ako sa to stalo v súdnom spore v Českej republike. O tejto problematike rozhodoval po všeobecných súdoch až Ústavný súd Českej republiky. Vo svojom náleze pod sp. zn. ÚS 2578/22 zo dňa 30. novembra 2022 sa súd zaoberal práve možnosťou všeobecných súdov obmedziť výber zvoleného advokáta jeho klientom.
Skutkové okolnosti prípadu
Sťažovateľovi v tomto prípade bol uznesením okresného súdu stanovený zástupca JUDr. Jaroslav Trkovský, ktorý pôsobil ako advokát so sídlom Mírové náměstí 124, Louny. Následne súd tohto ustanoveného zástupcu zbavil funkcie zástupcu sťažovateľa, a stanovil mu nového zástupcu Mgr. Ing. Michala Bureše, advokáta so sídlom Nová 244, Lenešice. Okresný súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že podmienky stanovené v § 20 ods. 2 zákona č. 85/1996 Zb. o advokácii v znení neskorších predpisov boli splnené, pretože došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery medzi ustanoveným zástupcom a sťažovateľom, a preto žiadosti JUDr. Jaroslava Trkovského vyhovel a zrušil jeho ustanovenia zástupcom sťažovateľa v tejto veci a ustanovil zástupcom sťažovateľa Mgr. Ing. Michala Bureša.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Ústí nad Labem napadnutým uznesením rozhodol, že uznesenie okresného súdu potvrdzuje vo veci zbavenia funkcie zástupcu sťažovateľa a vo veci ustanovenia nového právneho zástupcu sa mení tak, že sťažovateľovi sa na ochranu jeho záujmov zástupca neustanovuje. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že zo spisu vyplýva, že vzájomná dôvera medzi sťažovateľom a jeho zástupcom JUDr. Trkovským bola zásadne narušená. Z vyjadrenia sťažovateľa zo 6. apríla. 2022 vyplýva, že sťažovateľ nemá k svojmu ustanovenému zástupcovi dôveru. Rovnako z podania ustanoveného zástupcu JUDr. Trkovského je zrejmé, že mu sťažovateľ odmieta poskytovať nevyhnutnú súčinnosť. Krajský súd preto potvrdil uznesenie okresného súdu v tej časti, na základe ktorej bol JUDr. Trkovský uvoľnený z funkcie ustanoveného zástupcu sťažovateľa.
Krajský súd ďalej odkázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorej ak bol účastníkovi súdom ustanovený advokát, mal účastník reálnu možnosť plne využiť jeho právnu pomoc. Sťažovateľ svojím následným správaním voči tomuto zástupcovi spôsobil, že došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery v zmysle § 20 ods. 2 zákona o advokácii, a preto okresný súd ustanoveného zástupcu zrušil. Krajský súd vyvodil, že sťažovateľ fakticky nevyužil súdom priznané právo na právnu pomoc, respektíve svojim zavineným konaním sa tohto svojho základného práva vzdal. Nemôže preto všeobecným súdom dôvodne vytýkať, že neustanovením ďalšieho zástupcu jeho právo na právnu pomoc porušili. Krajský súd poukázal na to, že aj podľa Najvyššieho súdu Českej republiky účastník, ktorému bol súdom ustanovený advokát, a ktorý svojím následným chovaním voči nemu spôsobil, že došlo k narušeniu dôvery v zmysle § 20 ods. 2 zákona o advokácii, nemá právo na ustanovenie ďalšieho zástupcu súdom (sp. zn. 32 Cdo 1342/2016).
V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov bol pripravený o možnosť právneho zastúpenia, a to za situácie, keď vo svojom veku, pri svojom zdravotnom stave, sociálnej situácii a pri svojej nedokonalej znalosti jazyka v písomnej podobe nie je schopný sám podávať príslušné podania súdu a obhajovať pred súdom svoje záujmy. Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy v predmetnej veci nepostupovali nestranne a objektívne, keď mu nebola ustanovená zástupkyňa, ku ktorej má dôveru, zatiaľ čo žalovanej bol ustanovený zástupca, o ktorého ustanovenia požiadala. Všeobecné súdy nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie konkrétnej osoby ako jeho zástupkyne, avšak toto svoje rozhodnutie nijako nevysvetlili. Všeobecné súdy sa tak riadne a dostatočne nevysporiadali s návrhmi sťažovateľa na ustanovenie konkrétneho zástupcu. Rozhodnutie všeobecných súdov ohľadom sťažovateľa zástupca tak nebolo riadne odôvodnené, čo má za následok zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a do práva na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Charty. Sťažovateľ v tomto prístupe súdov vidí svojvôľu v rozhodovaní a chýbajúcu právne účinnú ochranu svojej osoby.
Posúdenie prípadu Ústavným súdom Českej republiky
Podstatou ústavnej sťažnosti v predmetnej veci je námietka sťažovateľa, že všeobecné súdy porušili jeho základné právo na právnu pomoc v konaní pred všeobecnými súdmi, zakotvené v článku 37 ods. 2 Charty, ktoré je súčasťou širšieho poňatia práva na súdnu ochranu zakotveného v hlave piatej charty, resp. práva na spravodlivý proces zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru a súvisí s právom na prístup k súdu. K porušeniu malo dôjsť tým, že všeobecné súdy neprihliadli na návrh sťažovateľa na ustanovenie konkrétnej osoby jeho zástupcom. Z oboch napadnutých rozhodnutí, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu vedeného na okresnom súde vyplýva, že sťažovateľ svojmu zástupcovi JUDr. Trkovskému v priebehu zastúpenie povedal, že chce iného advokáta z Kutnej Hory. Spomínal JUDr. Baranovú, ku ktorej má dôveru, že ona pozná jeho situáciu a že k JUDr. Trkovskému to má ďaleko. K nej má blízko a má k nej dôveru, lebo ho už zastupovala v iných sporoch. S ohľadom na uvedené JUDr. Trkovský s odkazom na § 20 zákona o advokácii požiadal okresný súd o zrušenie funkcie ustanoveného zástupcu sťažovateľa, pretože vyjadrenie sťažovateľa považuje za stratu dôvery voči svojej osobe, a navyše mu sťažovateľ neposkytuje dostatočnú súčinnosť. Rovnako sám sťažovateľ podaním okresnému súdu doručeným dňa 6. apríla 2022 požiadal o ustanovenie iného právneho zástupcu s tým, že k JUDr. Trkovskému nemá dôveru.
Tieto skutočnosti napokon konštatujú aj oba všeobecné súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí. Okresný súd následne napadnutým uznesením zo 4. mája 2022 rozhodol o zrušení ustanovenia JUDr. Trkovského. K požiadavke sťažovateľa na ustanovenia JUDr. Baranovú za jeho právneho zástupcu však okresný súd neprihliadol a sťažovateľovi ustanovil zástupcom advokáta Mgr. Ing. Michala Bureša. Tento nedostatok nenapravil ani krajský súd, ktorý ustanovenia Mgr. Ing. Michala Bureša zástupcom sťažovateľa zrušil a iného zástupcu sťažovateľovi neustanovil s odôvodnením, že sťažovateľovo správanie predstavuje narušenie nevyhnutnej dôvery v zmysle § 20 zákona o advokácii.
Ústavný súd Českej republiky potvrdil súdnu prax, že pri ustanovovaní zástupcu sa musí klásť dôraz na zaistenie maximálnej možnej reálnej ochrany práv účastníkov konania, a preto by ustanovené zastúpenie nemalo byť v žiadnom prípade zastúpením iba formálnym. Iba vzťah vzájomnej dôvery medzi advokátom a klientom je predpokladom pre riadne poskytovanie právnych služieb, pretože práve dôvera predstavuje jeden zo základných atribútov vzťahu medzi advokátom a jeho klientom. Uvedenú požiadavku však všeobecné súdy v predmetnej veci nerešpektovali, keď neprihliadli na želanie sťažovateľa ohľadom ustanovenia konkrétneho právneho zástupcu JUDr. Baranovú, hoci vo svojich rozhodnutiach túto požiadavku či prianie sťažovateľa na ustanovenie JUDr. Baranovej konštatovali. Svoje rozhodnutie, teda prečo sťažovateľovi neustanovili zástupkyňu JUDr. Baranovú, náležite neodôvodnili. Všeobecné súdy pri rozhodovaní o ustanovení zástupcu sťažovateľovi neprihliadli ani na konkrétne okolnosti daného prípadu, a to k sťažovateľovej nepriaznivej sociálnej situácii, k veku sťažovateľa, k jeho zdravotnému stavu, ale predovšetkým k tomu, že sťažovateľ je pôvodom Švajčiar, jeho bydlisko je v Spolkovej republike Nemecko a jeho znalosť českého jazyka nie je dobrá, najmä ak ide o jeho písomný prejav. Vzhľadom na uvedené okolnosti bolo pre sťažovateľa rokovanie so súdmi v Českej republike ohľadom jeho žiadosti o ustanovení zástupcu podstatne zložitejšie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti Ústavný súd Českej republiky konštatoval, že v posudzovanej veci okresný súd svoje rozhodnutie nevyhovieť sťažovateľovej požiadavke na ustanovenie konkrétnej osoby jeho zástupcom nijako nevysvetlil a neodôvodnil. Sťažovateľ svoju požiadavku na ustanovenie konkrétneho advokáta svojím zástupcom pritom oprel o rozumné a vecné dôvody, na ktoré však okresný súd nereagoval. Ústavný súd Českej republiky potvrdil povinnosť okresného súdu vysporiadať sa s návrhom sťažovateľa na ustanovenia konkrétneho zástupcu, pretože zo spisu bola táto požiadavka sťažovateľa zrejmá, a je potrebné mať na pamäti aj to, že obzvlášť pri rozhodovaní o žiadostiach o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci nemožno na podanie žiadateľov klásť príliš vysoké formálne požiadavky, pretože práve títo žiadatelia sa často dostatočne neorientujú v súdnych procesoch a potrebných náležitostiach pre jednotlivé podania, rovnako ako v relevantnej právnej úprave. Ak teda okresný súd nechcel návrhu sťažovateľa na ustanovenia konkrétneho zástupcu vyhovieť, bol povinný sťažovateľovi vysvetliť, a to dostatočne presvedčivými dôvodmi, prečo mu ako nemajetnej osobe nebude ustanovený zástupca, ktorému sťažovateľ ako zastupovaná osoba dôveruje a ktorého si želá ako svojho zástupcu. Sťažovateľ tak v tomto prípade nemal reálnu možnosť plne využiť právnu pomoc ustanoveného advokáta.
Ústavný súd v predmetnej veci konštatuje, že ak účastník konania spĺňa zákonom stanovené predpoklady pre ustanovenia zástupcu a ak požiada o ustanovenie konkrétnej osoby svojim zástupcom, pričom túto žiadosť opiera o rozumné a vecne oprávnené dôvody, potom súd spravidla takej žiadosti vyhovie. Ak súd v takom prípade nevyhovie žiadosti účastníka o ustanovení konkrétneho zástupcu, je povinný svoje rozhodnutie preskúmateľným spôsobom odôvodniť, inak poruší právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny v spojení s jeho právom na právnu pomoc podľa článku 37 ods. 2 Charty.
