Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2022

O dva týždne nás čakajú voľby, tentokrát spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov. Koho budeme voliť, akým spôsobom a prečo je dôležité zúčastniť sa? Prečítajte si nášho volebného sprievodcu, začíname voľbami do VÚC.

Michaela Nemcová 18. 10. 2022 7 min.

    Spojené regionálne voľby sa budú konať 29. októbra 2022. Prvýkrát tak budú voliči vyberať svojich zástupcov v obciach, mestách a samosprávnych krajoch v jeden deň.

    Voľby do samosprávnych krajov

    V prvom rade je vhodné vysvetliť čo sa rozumie pod pojmom „samosprávny kraj“. V zmysle zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (Zákon o samosprávnych krajoch) je samosprávny kraj vyšší územný celok (VÚC), resp. samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Na Slovensku poznáme celkom  osem samosprávnych krajov:

    • Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave,

    • Trnavský samosprávny kraj so sídlom v Trnave,

    • Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne,

    • Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre,

    • Žilinský samosprávny kraj so sídlom v Žiline,

    • Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici,

    • Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach,

    • Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove.

    V zmysle Zákona o samosprávnych krajoch je samosprávny kraj právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.

    V rámci volieb sa volí predseda a zastupiteľstvo, ktoré je zložené z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách.

    Rozhodovaciu kompetenciu zastupiteľstva upresňuje v § 11 ods. 2 Zákona o samosprávnych krajoch, pričom sem patrí rozhodovanie o základných otázkach samosprávneho kraja, ktorými sú napr. uznášanie sa na nariadeniach, schvaľovanie rozpočtu, prijatie úveru alebo pôžičky samosprávneho kraja, vyhlásenie referenda a pod. Zastupiteľstvo, ako sme už vyššie uviedli, je tvorené poslancami. V rámci zastupiteľstva je každý poslanec oprávnený napr. predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy, interpelovať predsedu vo veciach tykajúcich sa výkonu jeho činnosti, zúčastňovať sa na kontrolách, previerkach, vybavovaní sťažností a iných podaní, ktoré uskutočňuje zastupiteľstvo a jeho orgány a pod.

    Okrem oprávnení majú poslanci aj povinnosti, ktorými sú napríklad obhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho obyvateľov a zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený.

    „Pri obsadzovaní zastupiteľstva samosprávneho kraja voľbou sa prejavuje princíp slobodného výberu. Výrazom tohto princípu je to, že obyvatelia samosprávneho kraja si môžu vo voľbách do krajského zastupiteľstva (na rozdiel od parlamentných volieb) slobodne vybrať jednotlivých zástupcov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Oprávnení voliči si môžu vyberať z kandidátov naprieč politickým spektrom a platná právna úprava umožňuje kandidovať aj nezávislým kandidátom mimo kandidátnych listín politických strán. Takáto koncepcia výberu kandidátov, a nie výberu politických strán, lepšie zodpovedá charakteru reprezentatívnej demokracie v regionálnej samospráve, v rámci ktorej je princíp výberu kandidátov za poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov založený aj na vzťahoch osobného poznania jednotlivých kandidátov."[1]

    Druhým voleným orgánom samosprávneho kraja je predseda, jeho úlohou je najmä zastupovať samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom, rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o ktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.

    Volebné právo

    Podmienky výkonu volebného práva upravuje zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (Zákon o podmienkach výkonu VP). Právo voliť do orgánov samosprávnych krajov majú v zmysle ust. § 3 a § 131 Zákona o podmienkach výkonu VP občania Slovenskej republiky a cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja, alebo majú trvalý pobyt vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia a najneskôr v deň konania volieb dovŕšili 18 rokov veku.

    Podľa Zákona o samosprávnych krajoch sa za obyvateľa samosprávneho kraja považuje osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Zákon o samosprávnych krajoch v § 3 ods. 2 vymenúva aj zoznam práv, ktoré prináležia obyvateľovi samosprávneho kraja, pričom medzi tieto patrí okrem iného aj právo voliť a byť volený v rámci volieb do orgánov samosprávneho kraja. Okrem toho má obyvateľ samosprávneho kraja právo aj hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených Zákonom o samosprávnych krajoch, zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva a obracať sa so svojimi podnetmi, sťažnosťami a inými podaniami na predsedu, zastupiteľstvo a orgány nimi zriadenými.

    Prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak.[2]

    Spôsob hlasovania

    Princípy volebného práva upravuje Zákon o podmienkach výkonu VP, ktorý v § 2 zakotvuje zásady volebného práva, medzi ktoré zaraďuje okrem priamosti volieb aj všeobecnosť, rovnosť a tajné hlasovanie.

    Tento spôsob hlasovania sa v praxi uplatňuje tak, že volič hlasuje osobne prostredníctvom hlasovacieho lístka, na ktorý neuvádza žiaden svoj osobný údaj (nakoľko svoju totožnosť preukazuje pri vstupe do volebnej miestnosti pred volebnou komisiou), ktorý po vykonaní hlasovania vloží do obálky, ktorú následne vloží do hlasovacej urny, resp. schránky. Obsah hlasovacích schránok sa po skončení volieb zráta a vyhlási sa víťaz volieb.

    Volebné tlačivá pre spojené voľby do orgánov územnej samosprávy budú farebne odlíšené bielou a modrou farbou. Pre župné voľby bude slúžiť modrá obálka, do ktorej volič vloží hlasovacie lístky s modrými pruhmi. Jeden hlasovací lístok bude pre voľby do župného zastupiteľstva a jeden pre voľby predsedu samosprávneho kraja.

    Špeciálne hlasovanie v roku 2022

    V súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19 bol prijatý zákon č. 185/2022 Z. z. o špeciálnom spôsobe hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v roku 2022 v rovnaký deň a v rovnakom čase a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ZoŠSH), ktorým sa upravuje právo osôb, ktoré majú zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia pred týmto ochorením.

    Zákon bol prijatý pre prípad, ak sa k 30. septembru 2022 vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z dôvodu ochrany verejného zdravia pred ochorením Covid-19 nariadi izolácia osôb pozitívnych na ochorenie Covid-19 alebo karanténa osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie Covid-19. Výnimka sa bude vzťahovať na osoby, ktoré sú oprávnenými voličmi v zmysle zákonnej definície, ktorú tento zákon poskytuje v § 2 - oprávneným voličom je osoba, ktorá má právo hlasovať v spojených voľbách podľa Zákona o podmienkach výkonu VP, a ktorá má ku dňu vykonania spojených volieb nariadenú karanténu alebo izoláciu z dôvodu ochrany verejného zdravia pred ochorením Covid-19. Špeciálny spôsob hlasovania spočíva v tom, že sa zriadi špeciálny obvod, pre ktorý sa zároveň zriadi špeciálna komisia a oprávnený volič, ktorý požiada o špeciálny spôsob hlasovania, hlasuje podľa tohto zákona do špeciálnej schránky a v deň konania spojených volieb v mieste svojho trvalého pobytu alebo miesta, na ktorom žiada vykonať hlasovanie špeciálnym spôsobom, ak je odlišná od adresy trvalého pobytu. Volič aj pri špeciálnom hlasovaní musí hlasovať osobne, nakoľko zákon zastúpenie ani v takomto prípade nepripúšťa.

    V praxi by toto špeciálne hlasovanie malo vyzerať tak, že špeciálna volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov v poradí určenom žrebom a po príchode na miesto špeciálneho spôsobu hlasovania vyslaní členovia komisie vyzvú voliča na hlasovanie a na mieste budú desať minúť, pričom ak sa volič počas tejto lehoty ani po opakovanej výzve nedostaví hlasovať platí, že volič hlasovanie odmietol. Na to aby volič mohol hlasovať, je potrebné, aby sa špeciálnej komisii preukázal občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Po vykonaní hlasovania špeciálna volebná komisia prevezme hlasovací lístok do špeciálnej schránky, ktorú následne odovzdá príslušnej okrskovej volebnej komisii.

    V budúcom týždni pokračujeme s našim volebným sprievodcom a zameriame sa na komunálne voľby,  v ktorých budeme voliť starostov, resp. primátorov a poslancov obecného zastupiteľstva.

    • Poznámky pod čiarou