Mzdu a pracovný pomer v našom právnom systéme upravuje Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Podľa § 130 Zákonníka práce sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Čo ale robiť, ak zamestnávateľ pracovnú zmluvu poruší a v dohodnutom termíne mzdu nevyplatí?
Ako prvú možnosť je vhodné zvoliť oslovenie zamestnávateľa s požiadavkou na výplatu mzdy. Zamestnancovi odporúčame zaslať doporučený list s výzvou na vyplatenie dlžnej mzdy v určenej lehote. Pokiaľ ani na takúto výzvu zamestnávateľ nereaguje, môžeme využiť možnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce alebo zvoliť súdnu cestu.
Ak ani uvedené s vecou nepohne, možno sa prikloniť k trestnej rovine (trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného), avšak trestné právo je ultima ratio – zásada subsidiarity represie. Znamená to, že sa použije ako posledný možný prostriedok pre riešenie problému.
Pracovné právo
Jednou z možností je okamžité ukončenie pracovného pomeru. Pracovné vzťahy, ako aj pracovná zmluva, sa spravujú najmä Zákonníkom práce. Podľa Zákonníka práce § 69 ods. 1 písm. b) zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer, ak:
„zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.“
Z ustanovenia vyplýva, že ak je zamestnávateľ v omeškaní so splatením mzdy čo i len 15 dní, zamestnanec má právo okamžite ukončiť pracovný pomer. Ak zamestnanec využije svoje právo a pracovný pomer ukončí, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Zákonník práce toto upravuje v § 69 ods. 3 z dôvodu, aby zamestnanec nebol ukrátený o mzdu za výpovednú dobu. Okrem toho môže zamestnanec podať podnet na inšpektorát práce, ktorý môže zamestnávateľa sankcionovať.
Mimosúdne a súdne konanie
Mimosúdne a súdne vymáhanie pohľadávok je ďalšou z možností, ako si nároky uplatniť priamo voči zamestnávateľovi. V prvom rade možno vypracovať a zamestnávateľovi zaslať výzvu na mimosúdne vyriešenie veci – predžalobná výzva. Predžalobná výzva je právny úkon voči dlžníkovi, ktorým vyzýva dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že ak danú sumu, v tomto prípade mzdu, nezaplatí v súlade s predžalobnou výzvou, bude sa žalobca domáhať tohto plnenia súdnou cestou.
V prípade, ak predžalobná výzva nevedie k vymoženiu pohľadávky, ďalším krokom je súdne vymáhanie pohľadávky. Súdne vymáhanie pohľadávky (mzdy) začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. V súčasnosti máme dva paralelne fungujúce spôsoby pre vydanie platobného rozkazu. Prvým spôsobom je upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Vydaním platobného rozkazu sa začína upomínacie konanie,ktoré rieši spory o peňažných nárokoch. Dlžník (zamestnávateľ) je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, ale pokiaľ odpor nepodá do 15 dní od podania návrhu, platobný rozkaz sa stáva právoplatným.
Druhým spôsobom na podanie žaloby je tzv. skrátená forma konania podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Vydanie platobného rozkazu je možné len pri vymáhaní peňažnej sumy, v našom prípade mzdy. V zásade platí, že ak je možné vo veci samej alebo jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom. Rovnako ako pri upomínacom konaní je dlžník oprávnený podať vecne odôvodnený odpor do 15 dní odo dňa doručenia žaloby.
Napriek tomu, že oba spôsoby sú si veľmi podobné, ich rozdiel spočíva v príslušnosti súdu, nakoľko v upomínacom konaní je príslušný súd len Okresný súd Banská Bystrica a toto konanie je výlučne konaním elektronickým. Je teoreticky na žalobcovi, ktorý spôsob využije, nakoľko upomínacie konanie funguje paralelne popri štandardnom konaní podľa Civilného sporového poriadku.
Zamestnanec v individuálnom pracovnoprávnom spore so zamestnávateľom je oslobodený od súdneho poplatku.
V prípade, ak dlžník (zamestnávateľ) svoj záväzok nesplní ani po vydaní platobného rozkazu a ten sa stane právoplatným, stáva sa exekučným titulom. V tomto prípade je teda možné podať návrh na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Podľa § 36 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) sa exekučné konanie začína na návrh, ktorý bol doručený exekútorovi, dňom jeho doručenia. Poverený exekútor nakoniec vykoná exekúciu a to spôsobom, ktorý ustanoví exekútor z taxatívne vymedzených spôsobov v Exekučnom poriadku.
Trestné právo
Nevyplatenie mzdy a odstupného zamestnancovi je podľa § 214 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) úmyselným trestným činom. Trestný čin nevyplatenia mzdy podľa tohto ustanovenia musí spĺňať znaky skutkovej podstaty, z ktorej vyplýva, že pokiaľ zamestnávateľ – fyzická osoba, štatutárny orgán právnickej osoby alebo ich prokurista,
nevyplatí mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné,
na ktorú má zamestnanec nárok,
v deň ich splatnosti,
hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu,
ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
To isté platí v prípade, ak zamestnávateľ vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu musia byť naplnené, inak nejde o trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že nevyplatenie mzdy môže mať pre zamestnávateľa aj trestnoprávne následky s trestom odňatia slobody.
