V poslednom roku sa umelá inteligencia stáva populárnejšou a prístupnejšou pre bežných používateľov. V oblasti práva sa stretávame s veľkým objemom informácií, ktoré musíme pomocou rozličných metodických postupov analyzovať, triediť a sumarizovať. Tieto postupy sú často len jednoduché operácie, ktoré keď zvládne človek, tak súčasná výpočtová technika to zvládne behom sekundy. V blízkej dobe budeme potrebovať menej juniorských pozícií v právnickej sfére, keďže toto za nich bude robiť umelá inteligencia. Vďaka týmto nástrojom si vieme ušetriť čas spracovaním informácií, pričom sa môžeme sústrediť na dôležitejšie problémy.
Avšak, ak by sme chceli nahradiť sudcov, tak by to bolo najmä z dvoch dôvodov. Prvým je časová efektivita, pomocou ktorej by sa posilnila právna istota. Priemerná dĺžka konania za rok 2021 ohľadom trestnoprávnej agendy na Slovensku je 6,37 mesiacov, civilné procesy trvajú 19,28 mesiacov a najdlhšie si počkáme na obchodné procesy, ktoré trvajú v priemere až 26,87 mesiacov.[1] Nepochybne by umelá inteligencia na úrovni dokázala celý proces zredukovať enormne, dokonca by to mohlo celé prebiehať online formou.
Druhý dôvod je nestrannosť sudcu k účastníkom konania, ktorý by určite nepresadzoval súkromné záujmy. Umelá inteligencia by bola zbavená prirodzeného ľudského pudu chcieť pre seba len to najlepšie, naopak by bola ovplyvnené politickými a hospodárskymi faktormi. Vedeli by sme sa zbaviť aj ďalšej biologickej vlastnosti tzv. “Hungry judge effect“. V roku 2011 prebehol výskum v Izralejskej rade na podmienečné prepustenie, v ktorej sa rozhodovalo o podmienečnom prepustení väzňov na slobodu. Zistilo sa, že členovia tejto rady pristupujú ku prípadom benevolentnejšie, ak sú najedení a oddýchnutí po prestávke. Ak sa blížila ďalšia prestávka, tak členovia pristupovali k prípadom prísnejšie a prepúšťali menej odsúdených.[2] Posilnenie dôvery v justíciu by bolo veľké plus, až 88 % občanov Slovenskej republiky si myslí, že slovenské súdnictvo je skorumpované.[3] Dôvera občanov v tak dôležitú inštitúciu, ako je justícia, by malo byť základom pre vyspelú demokratickú spoločnosť.
Poďme si pozrieť jeden z možných scenárov, ako by to mohlo celé vyzerať. Predtým, ako by sme sa dostali ku samotnému konaniu, tak by sme sa museli vysporiadať s problémami, že či takáto forma umelej inteligencie nie je v rozpore so základnými demokratickými princípmi. Demokracia je politický systém, v ktorom je zdroj štátnej moci ľud.[4] Dať takúto vysokú právomoc niečomu, čo zatiaľ nespadá pod definíciu človeka, by popieralo základnú myšlienku demokracie. Priebeh celého konania by musel prebiehať písomnou formou, aj keby to boli zvukové nahrávky účastníkov, tak stále by musel prebehnúť prepis a umelá inteligencia by musela pracovať s písomným údajom. Prípadné rétorické zdatnosti účastníkov konania by zrazu nehrali žiadnu rolu. Už spomenuté možné online pojednávanie by pravdepodobne pritiahlo širšiu verejnosť na zúčastnení sa konania, väčšia kontrola súdnictva zo strany verejnosti by určite prospela. Aby sme naučili umelú inteligenciu zákony, tak musíme zákony prepísať do kódu. To by mohlo pôsobiť ako dvojsečná zbraň, na jednej strane by sa posilnil princíp legitímnych očakávaní, keďže by software v podobných prípadoch rozhodoval rovnako, na strane druhej by vznikol problém tým, že by sme už nemali možnosť interpretácií noriem, ktoré sú dôležité najmä vo vyššom súdnictve. Pre angloamerický právny systém by to mohol znamenať výrazný problém s tým, že by odpadla možnosť vzniku nových precedensov a súčasná morálka štátu by sa neodrazila v precedensoch.
Spolu s nástupom algokracie (pozn. Algokracia môže byť definovaná ako vláda algoritmu či socio-ekonomický systém, ktorý je moderovaný až úplne ovládaný počítačovým kódom – algoritmom)[5] sa znižuje transparentnosť a nastupujú hrozby ako obava skrytosti a obava neprehľadnosti.[6] Kto by za toto vyvodil zodpovednosť? Sťažovať sa na jednotky a nuly by nebolo veľmi zodpovedné, taktiež na skupinu programátorov, ktorí by sa podieľali na vytvorení umelej inteligencie. Ak by sa však umelá inteligencia stala schopnou nahradiť sudcov, musel by existovať systém na vyvodzovanie zodpovednosti za jej rozhodnutia. Tento systém by musel byť navrhnutý tak, aby zabezpečil, že umelá inteligencia bude prijímať správne a zákonné rozhodnutia a aby bolo možné ju potrestať v prípade, že by nedodržala zákony alebo spôsobila škodu.
Americká firma Equivant už vydala software s názvom COMPAS (Correctional Offender Management Profiling for Alternative Sanctions), cieľom tohto softwaru je pomôcť súdom a orgánom činných v trestnom konaní. Pomocou algoritmu strojového učenia sa analyzujú rôzne faktory, ako napríklad záznamy o kriminálnych aktivitách podozrivého, bývalé zamestnanie, osobné a demografické údaje. Následne vyhodnotením týchto údajov sa zistí, či sa odsúdený znovu stane recidivistom. Tento software už je využívaný ako pomocný nástroj v New Yorku, Wisconsine, Californii a ďalších amerických jurisdikciách. Výsledok prieskumu 400 dobrovoľníkov, ktorých sa pýtali, či odsúdení spáchajú ďalší trestný čin do dvoch rokov, bola úspešnosť 63% a až 67%, ak boli spojení do skupín, zatiaľ čo COMPAS dosiahol úspešnosť 65%.[7] Jeden z problémov umelej inteligencie strojového učenia je, že sa postupne stáva viac rasistickým, rovnako to dopadlo aj u COMPASU, ktorý robil veľké rozdiel medzi farbami pleti a taktiež skôr prepúšťal ľudí s vyšším príjmom.
V súčasnosti si viem predstaviť umelú inteligenciu pri úlohách, ako je výpočet dôchodku, výpočet finančných sankcií, overovanie dôkazov alebo detekcia deepfake videa. Najznámejší súčasný nástroj ChatGPT[8] prišiel zo dňa na deň, myslím si, že takýto sudca príde ku nám dosť nečakane. V prípade, že bude dokonalý, tak budeme musieť vyriešiť otázky jeho subjektivity pred jeho priamou aplikáciou do nášho systému. Postupnou implementáciou umelej inteligencie do právneho systému, v ktorom by figuroval ako pomocný nástroj, bezpochyby prinesie potrebné dáta, pomocou ktorých sa môžeme v budúcnosti pohnúť a zamýšľať sa nad nahradením sudcov, teraz na to čas ešte nie je.
Tomáš Jurkanin, Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, 2. ročník Bc.
