„Pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, musia mať v Rakúsku nárok na tie isté prídavky a daňové výhody ako rakúski pracovníci bez ohľadu na miesto bydliska ich detí, keďže prispievajú na financovanie rakúskeho sociálneho a daňového systému rovnakým spôsobom ako rakúski pracovníci.“
V Rakúsku sa od 1. januára 2019 uplatňuje prispôsobovanie paušálnej sumy rodinných prídavkov podľa štátu, v ktorom má dieťa (v prospech ktorého sa prídavok poskytuje) trvalé bydlisko. Konkrétne ide o prídavky – daňový bonus na vyživované dieťa, ako aj rodinný bonus „plus“, daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom, daňový bonus pre rodiča samoživiteľa a daňový bonus z dôvodu výživného. Výška sumy prídavku sa tak v Rakúsku určuje v závislosti od všeobecnej cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte, t. j. pokiaľ má dieťa trvalé bydlisko v bohatšej krajine, aj prídavok na toto dieťa bude vyšší.
Uvedené už na prvý pohľad predstavuje výraznú diskrimináciu, a to nie len medzi občanmi jednotlivých členských štátov, ale aj medzi rakúskymi štátnymi príslušníkmi a cudzími príslušníkmi členských štátov. Táto diskriminácia predstavuje podľa vyjadrenia generálneho advokáta Richarda de la Tour rozpor s právom Únie.
Návrh na prejednanie veci podala na Súdny dvor Európskej Únie Komisia, keďže sa domnievala, že konanie Rakúska je v rozpore s únijným právom. Generálny advokát vo svojich návrhoch z 20. januára 2022 navrhuje, aby Súdny dvor tejto žalobe vyhovel a určil, že takéto prispôsobovanie rodinných prídavkov je v rozpore s právom Únie. Právo Únie totiž v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (Nariadenie) stanovuje, že rodinné dávky, ktorými sú aj prídavky poskytované Rakúskom, nepodliehajú zníženiu alebo zvýšeniu na základe trvalého pobytu dieťaťa, ktorému sú poskytované. Stanovovanie výšky týchto dávok v závislosti od bydliska rodinných príslušníkov je teda zásahom do práva na voľný pohyb priznaného občanom Únie. Zároveň generálny advokát uviedol, že nie je prípustné, aby členské štáty zavádzali výnimky zo zásady striktnej rovnocennosti rodinných dávok. Koordinácia sociálneho zabezpečenia na úrovni Únie je založená na myšlienke, že ak migrujúci pracovník odvádza rovnaké príspevky na sociálne zabezpečenie a dane v členskom štáte, musí mať nárok na rovnaké dávky, ako príslušníci tohto štátu.
„Generálny advokát poukazuje najmä na to, že podľa správy Rechnungshof (Dvor audítorov, Rakúsko) dôvodom, ktorý by mohol ohroziť finančnú rovnováhu systému sociálneho zabezpečenia, nie je vyplácanie dávok pracovníkom, ktorých deti majú bydlisko mimo Rakúska, ktoré predstavuje približne 6 % výdavkov na rodinné dávky, ale neexistencia primeranej kontroly, pokiaľ ide o poskytovanie týchto dávok.“
Aj keď stanovisko generálneho advokáta nie je právne záväzné a slúži skôr ako podklad pre rozhodnutie Súdneho dvora, stotožňujeme sa s jeho názorom a je nepochybné, že v tomto prípade ide o nepriamu diskrimináciu najmä migrujúcich pracovníkov z dôvodu ich štátnej príslušnosti.
O ďalšom priebehu konania Vás budeme informovať.
zdroj: tlačová správa CURIA
