Podpora v nezamestnanosti v roku 2024

Dávku v nezamestnanosti - podmienky nároku

Dávku v nezamestnanosti môžete získať vprípade, že ste prišli o prácu a spĺňate zákonné podmienky. Tento nárok Vám vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Nárok zaniká momentom uplynutia podporného obdobia, ktoré je v zmysle zákona šesť mesiacov.

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP) má poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený najmenej dva roky, pričom rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní. Nárok na dávku v nezamestnanosti môže vzniknúť na základe povinného poistenia v nezamestnanosti, ktoré získava

• zamestnanec,

• dohodár s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, alebo

• policajt, resp. profesionálny vojak, ktorý nesplnil podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Okrem poistenca s povinným poistením v nezamestnanosti môže nárok na dávku v nezamestnanosti získať aj dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

Aké obdobie poistenia sa započítava, resp. nezapočítava?

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, alebo počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, okrem prípadu prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo v prípade vylúčenia povinnosti platiť poistné v prípadoch podľa ustanovenia § 140 ods. 1.

Pre účel vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti sa obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti započítava len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti, pričom podmienka zaplatenia poistného na poistenie sa za splnenú považuje len vtedy, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

Kedy poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti?

ZoSP vo svojich ustanoveniach k dávke v nezamestnanosti upravuje aj prípady, kedy poistenec nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti nemá. Ide o prípady, kedy má poistenec nárok na výplatu inej dávky, t. j. dni, počas ktorých

• má nárok na výplatu nemocenského,

• má nárok na výplatu ošetrovného,

• má nárok na výplatu materského,

• sa mu vypláca rodičovský príspevok.

Kto nemá nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti nemajú vo všeobecnosti osoby, na ktoré sa nevzťahuje povinné poistenie v nezamestnanosti. Ide konkrétne o 

• samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si dobrovoľne neplatia poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo

• zamestnancov podľa osobitného predpisu (napr. sudca, prokurátor),

• obvineného vo väzbe a odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a 

• osoby, ktorým bol priznaný starobný alebo predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, prípadne invalidný dôchodok a zároveň dovŕšili dôchodkový vek.

Okrem toho sa sem radia aj osoby, ktoré nie sú zamestnancom podľa ZoSP, teda

• dohodári na základe dohody o brigádnickej práci študenta,

• dohodári na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti v prípade, ak im bol priznaný dôchodok,

• dohodári na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu alebo

• žiaci strednej školy a študenti vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe.

Poslednou kategóriou osôb, ktoré nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti sú osoby, ktoré neboli poistené v nezamestnanosti.

Aká je výška dávky v nezamestnanosti?

V zmysle ZoSP je výška dávky v nezamestnanosti spravidla 50% denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom Vám vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré nie ste ako poistenec povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

V prípade, že v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Ak ste v rozhodujúcom období nemali vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, ktorý je 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Tab. 1 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty, ak bol žiadateľ zaradený do evidencie na úrade práce v mesiaci, ktorý má 30 dní

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

Maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je vo výške určenej ako podiel dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365 a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Presný výpočet dávky ako aj maximálnu výšku dávky v nezamestnanosti nájdete tu.

Tab. 2 - Maximálna výška dávky v nezamestnanosti určená z maximálneho DVZ

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti?

O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať buď na úrade práce v mieste svojho trvalého pobytu prostredníctvom Žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti – táto žiadosť bude následne elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie, alebo v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, v ktorej treba uviesť dátum zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žiadosť Sociálnej poisťovni môžete doručiť buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom eSchránky. V prípade, že ste vojak alebo policajt, k žiadosti je ešte potrebné priložiť aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.