Analýzy

K byrokracii prispievame všetci, nielen v komplexných oblastiach, akou je compliance

Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS analyzuje príčiny, ktoré vedú k väčšiemu objemu byrokracie pri nových alebo veľmi komplexných legislatívach. Compliance programy sú jedny z tých, ktoré v živote firiem nie sú pre svoju komplexnosť ešte zavedené alebo nefungujú efektívne. Advokátska kancelária hodnotí, že problémy vznikajú zbytočne už na začiatku pri interpretácii práva.

SPOTREBITEĽSKÝ ROZHODCOVSKÝ SÚD. Zaručuje rovnosť strán?

Dnešným článkom sa autor venuje právnej analýze vybraných procesných inštitútov zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ("ZSRK") a ich komparáciu s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Cieľom tejto analýzy a samotného článku bolo dospieť k záveru a zodpovedaniu otázky, či ZSRK a spotrebiteľský rozhodcovský súd poskytuje/neposkytuje rovnaké procesné práva (a povinnosti) spotrebiteľom a dodávateľom (procesná rovnosť strán).

Princípy a/alebo zásady?

Problematika právnych princípov je vďačným predmetom právnoteoretických pojednaní,[1] a to vraj aj kvôli súčasnej kríze zákonodarstva, ktorú možno prekonávať práve argumentáciou právnymi princípmi.[2] Špecifikom slovenského právnoteoretického diskurzu je pritom vo viacerých právnych odvetviach, resp. právovedných disciplínach, rozlišovanie alebo naopak nerozlišovanie medzi „princípmi“ a „zásadami“. Na diapazóne názorov sme buď na jednom konci svedkami presadzovania termínu „princíp“ namiesto „zásada“ (Civilný sporový poriadok), alebo na druhom rozlišovania medzi hmotnoprávnymi princípmi a procesnoprávnymi zásadami (v správnom práve).

Ako ovplyvnila novela zákona o DPH § 65 eventové agentúry?

Dňom 1.1.2018 nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v ktorej bol upravený § 65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry. Výraznú zmenu to prinieslo podnikateľským subjektom, ktoré nie sú cestovnými kanceláriami, avšak poskytujú služby cestovného ruchu, ktorými sú ubytovanie a/alebo doprava.

Zle uchopená kybernetická bezpečnosť môže firmu stáť až 300 000 eur

Od apríla tohto roka má Slovensko v platnosti nový zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý do praxe priniesol niekoľko kľúčových zmien a nových povinností. Začiatkom októbra uplynula prvá zákonná lehota, dokedy mali všetky dotknuté subjekty podať Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) oznámenia o prekročení kritérií vo vzťahu ku každej vykonávanej službe. Straty z kybernetických útokov dosahujú priam galaktické hodnoty. Počet útokov rastie a ich riziko sa stále zvyšuje.

CVRIA: Ukradnutý mobil. Máte právo zistiť, kto ho používa?

Odcudzenie mobilného telefónu predstavuje poškodenie jeho vlastníka nielen po ekonomickej stránke, ale ide aj o protiprávne konanie, ktoré môže mať charakter priestupku alebo trestného činu. V našom trestnom zákone o tejto hranici rozhoduje výška škody, ktorá bola konaním páchateľa spôsobená, a teda v zásade o kvalifikácii tohto skutku rozhoduje hodnota mobilného telefónu.

Mestská polícia verzus štátna polícia – komparácia oprávnení v doprave

Policajný zbor, ako ozbrojený bezpečnostný zbor, plní viaceré úlohy vymedzené zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o PZ“). Medzi tieto úlohy patrí aj vykonávanie dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. V tejto súvislosti príslušníkom Policajného zboru (ďalej ako „štátny policajti“) zákon o PZ alebo iné zákony zverujú rôzne oprávnenia.

Nie každé porušenie dopravných predpisov je priestupkom

Nepatrné prekročenie rýchlosti, zastavenie alebo státie v rozpore so zákonom, či nezapnuté svetlá za bieleho dňa – uvedené povinnosti porušil zrejme už každý vodič. Pre ich nízku závažnosť sú aj niektorí policajti zhovievavejší a za ich porušenie uložia priestupcovi pokutu v minimálnej výške, spravidla 10 až 20 EUR. Jedná sa ale naozaj o priestupok?

Ochrana osobnosti vs. ochrana osobných údajov a právo na zabudnutie

Súčasná právna úprava poskytuje dve základné formy ochrany osobnostnej sféry jednotlivca. Prvou je pomerne zastaraná právna úprava ochrany osobnosti ustanovená Občianskym zákonníkom a druhou je v súčasnosti už pomerne notoricky známa úprava ochrany osobných údajov označovaná skratkou GDPR. Hoci ide o dva autonómne prvky súvisiace s ochranou osobnosti a súkromia jednotlivca, sme nútení rozlišovať medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi.