Problémy pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

Podľa zverejnenej Správy generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike bolo najviac problémov zistených pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. 

Problémy pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

Tento trestný čin v podmienkach Slovenskej republiky nie je žiadnou raritou. Nevyhýba sa „obyčajným“ ľudom ani mediálne známym osobám. Posledne sa podarilo šoférovať pod vplyvom návykovej látky úspešnej slovenskej herečke Petre Vajdovej. S týmto trestným činom má bohatú skúsenosť aj prokuratúra, ktorá upozorňuje na konkrétne problémy pri ukladaní trestu resp. vyšetrovaní.

Ukladanie trestu

Najčastejšie boli pochybenia zistené pri ukladaní trestov zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov:

  • Viacerým páchateľom nebol uložený trest zákazu činnosti na doživotie alebo v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, hoci takýto postup ukladá zákon.
  • V iných prípadoch ďalší trest zákazu činnosti spolu s doteraz nevykonaným trestom zákazu činnosti presiahol hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.
  • Nesprávne bola v niektorých prípadoch určená polovica trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov a následne aj jej horná polovica.

Najzávažnejším zistením bolo, že tresty ukladané pre tento trestný čin boli neprimerane nízke. Tresty zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá boli ukladané spravidla v rozsahu 1 až 3 roky. Vyskytol sa dokonca prípad, keď súd uložil trest zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, prípadne súdy neuložili trest zákazu činnosti vôbec.

Dychové skúšky

Bolo zistené, že v niektorých prípadoch sa obvinení podrobovali dychovej skúške len raz, čo znalcom sťažilo alebo úplne znemožnilo preukázať skutočné ovplyvnenie alkoholom. V záujme presného zistenia alkoholického ovplyvnenia je potrebné vykonať dychové skúšky najmenej 2 s časovým odstupom najmenej 15 minút.

Peňažné tresty

Zvyčajne boli obvineným ukladané spolu s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov podmienečné tresty odňatia slobody, peňažné tresty - spravidla 100 až 500 eur alebo tresty povinnej práce - spravidla 80 až 150 hodín. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že ak sa osoba dopustí priestupku v  súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu, najnižšia výška pokuty je 200 eur, čo je viac, ako bolo mnohým vodičom uložené v trestnom konaní, kde boli často ukladané peňažné tresty 100 až 150 eur.

Podľa štatistiky vyžiadanej z Prezídia Policajného zboru sa v roku 2015 priemerná výška pokuty za priestupky v doprave v súvislosti s alkoholom pohybovala v sume 411,85 eur a priemerná dĺžka zákazu činnosti za tieto priestupky bola 18,32 mesiacov. Za 9 mesiacov roku 2016 bola priemerná výška pokuty 425,13 eur a priemerná dĺžka zákazu činnosti 20,4 mesiacov.

Záver

Podľa Správy generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2016 pomerne nízke tresty a spravidla upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti po polovici jeho výkonu, nie sú tou pravou hrozbou, ktorá odradí páchateľa viesť vozidlo pod vplyvom alkoholu. Je absurdné, že v trestnom konaní je možné páchateľovi uložiť nepomerne miernejší trest ako v konaní o priestupku a takéto miernejšie tresty sú páchateľom aj ukladané. Túto anomáliu však môže napraviť len legislatívna zmena, ktorá určí dolnú hranicu trestu zákazu činnosti, aj dolnú hranicu peňažného trestu.

(zdroj: Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike)

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon