Zverejňovanie informácií z prebiehajúceho vyšetrovania

Verejnosť sa v posledných dňoch mohla oboznámiť s video nahrávkami politických funkcionárov a advokátov, na ktorých okrem iného rozoberali aj priebeh vyšetrovania kauzy Očistec. Nahrávky sú však tiež súčasťou vyšetrovania – bolo ich zverejnenie v súlade s právom?

Martina Vanc 03. 11. 2021 5 min.

    Odpočúvanie malo prebiehať v súlade s § 114 Trestného poriadku na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie v rámci vyšetrovania trestného činu súvisiaceho s pytliactvom - existovalo podozrenie, že na chate, odkiaľ nahrávky pochádzajú, sa narába s nelegálne zabitou zverou. Získané nahrávky s ich doslovnými prepismi dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil do návrhu na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec.

    Napriek tomu, že boli zvukovo-obrazové záznamy získané s na prvý pohľad nesúvisiacim vyšetrovaním pytliactva, črtá sa otázka, či môžu byť použité v inom vyšetrovaní. Definícia dôkazu podľa § 119 ods. 3 je:

    „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.“

    Za dôkaz teda považujeme všetky zistené fakty a skutočnosti, ktoré sa získajú z dôkazných prostriedkov – tými sú prostriedky využívané orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK) a súdmi, ako napr. výsluch svedka a pod.

    V rámci analyzovania problematiky je potrebné definovať aj pojem dokazovanie. Tým sa rozumie zákonom ustanovený postup OČTK a súdu, ktorých úlohou je získať a poznať všetky podstatné skutočnosti dôležité pre samotný postup konania a v závere aj pre rozhodnutie. Podľa uvedených ustanovení možno konštatovať, že aj takto získané dôkazy je možné použiť v rámci vyšetrovania za predpokladu, že boli získané zákonným spôsobom.

    Môžu však OČTK a súd zverejňovať informácie o vyšetrovaní a aké následky môže mať  zverejnenie takýchto dôkazov?

    Zverejnenie informácií zo „živých“ spisov môže mať negatívny vplyv na náležité objasnenie skutku a umožňuje páchateľom pripraviť sa na obhajobu, príp. odstrániť dôležité dôkazy, ktoré by ich mohli usvedčiť. Informácie z vyšetrovania, ktoré sa dostali na verejnosť, zároveň odkrývajú kriminalisticko-taktické postupy OČTK, vďaka čomu môžu byť páchatelia „lepšie pripravení“ a mariť tak samotné vyšetrovanie.

    Nemožno opomenúť, že verejnosť má právo na informácie a médiá majú právo takéto informácie zisťovať a zverejňovať, čím sa okrem iného zabezpečuje aj určitá kontrola činnosti OČTK a súdov. Zároveň však treba prihliadať na skutočnosť, že zverejňovanie rôznych informácií z prebiehajúcich vyšetrovaní môže OČTK významne sťažiť ich prácu.

    Podľa § 6 ods. 1 Trestného poriadku OČTK a súd informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Musia však dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného, bankového, daňového, poštového a telekomunikačného tajomstva. Možno tak konštatovať, že OČTK by mali zverejňovať len informácie, ktoré podstatne nesťažia alebo nezmaria vyšetrovanie.

    Odsek 2 uvedeného ustanovenia dokonca ďalej špecifikuje:

    „Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.“

    Len skutočnosť, že došlo k zverejneniu informácií, nepostačuje na vyhodnotenie protiprávnosti konania. Dôležité sú totiž všetky okolnosti, za akých k úniku došlo, aké informácie unikli a čo všetko sa prezradilo. Do úvahy prichádza naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorého sa dopustí verejný činiteľ s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, ak

    • vykonáva svoju právomoc v rozpore so zákonom,

    • prekročí svoju právomoc alebo

    • nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu.

    Ďalším trestným činom prichádzajúcim do úvahy je marenie spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona:

    „Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

    a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,

    b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

    c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa alebo

    d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní...“

    V tomto prípade by sme zverejnenie informácií mohli subsumovať pod písm. b) v časti „marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu“.

    Aj Generálna prokuratúra SR (GP SR) na čele s Marošom Žilinkom nepovažuje únik informácií za v súlade s právom a z toho dôvodu 26. októbra 2021 vydal generálny prokurátor pokyn na preverenie úniku obrazovo – zvukových záznamov vyhotovených orgánmi činnými v trestnom konaní na poľovníckej chate, ktoré boli dňa 25. októbra 2021 uverejnené v médiách.

    „Generálny prokurátor zverejňovanie dôkazov a informácií zo spisov v prípravnom konaní mimo zákonného rámca považuje za absolútne neprípustnú snahu o ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov pred ich rozhodovaním, za snahu o marenie vyšetrovania, ale aj snahu o manipulovanie verejnej mienky,“

    uviedla GP SR vo svojom stanovisku.

    Z inej stránky sa bude zverejnenými nahrávkami zaoberať aj Slovenská advokátska komora (SAK) a to tak z pohľadu zabezpečenia ústavného práva na obhajobu, dodržiavania povinností advokáta v záujme ochrany práv klientov, ako aj neznižovania dôstojnosti advokátskeho stavu. Je totiž neprípustné, aby advokát ovplyvňoval alebo navádzal svedka na nepravdivú výpoveď. SAK bolo v predmetnej veci doručených viacero sťažností na advokátov zachytených na video záznamoch, ktorými sa už zaoberá Revízna komisia. Ak posúdia rozhovor medzi politikom a advokátmi ako formu navádzania na nepravdivú výpoveď, konanie advokátov bude riešiť Disciplinárna komisia SAK.

    Nahrávkami rozhovoru politikov s advokátmi sa dokonca bude zaoberať aj Európsky parlament. Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci schválil vypočúvanie týkajúce sa predmetných nahrávok a reforiem, ktoré majú obnoviť dôveru v právny štát na Slovensku. Na vypočúvanie v decembri budú pozvaní zástupcovia Úradu špeciálnej prokuratúry SR, SAK a Ministerstva spravodlivosti SR.

    Úniky informácií z vyšetrovaní sú problematické a je otázne, či sa zistí, kto nahrávky zverejnil. Na výsledky vyšetrovania si tak budeme musieť ešte počkať, rovnako aj na rozhodnutie SAK týkajúce sa riadneho výkonu advokátskeho povolania.