Redakcia

Dnes si pripomíname 23 rokov od tragickej udalosti vo väznici v Leopoldove, kedy pri snahe o útek siedmich väzňov zahynuli piati strážnici.

Právny poriadok tvorí nespočetné množstvo právnych predpisov, ktoré sa neustále menia. Jednou z pripravovaných zmien je aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov. Ministerstvo vnútra SR ho vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu z dôvodu transpozície dvoch smerníc Európskeho parlamentu a Rady, pričom jeho účinnosť sa navrhuje od  1. júla 2015.

Dňom 31. októbra 2014 nadobudlo účinnosť nové opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 o sumách stravného. Ak ste živnostník, zamestnávateľ a zabezpečujete svojim zamestnancom stravovanie formou stravných lístkov alebo ak ste zamestnanec, ktorý ma takto zabezpečené stravovanie, prečítajte si aké zmeny vás čakajú.

Stanovisko nie je právne záväzným aktom, čo znamená, že sudcovia súdu nižšieho stupňa nie sú stanoviskom súdu vyššieho stupňa viazaní, no vydávanie stanovísk je pri výkone činnosti sudcov častým javom. Účelom vydávania stanovísk je zjednotenie rozhodovacej činnosti súdov.  Predstavujú nástroje na vyjadrovanie nezáväzných postojov, teda nespôsobujú právne následky a nie sú v nich určení ani adresáti. 

Praktické problémy pretrvávajúce v súvislosti s s.r.o.-čkami sú neustále diskutovanou témou. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že v našom štáte sú spoločnosti s ručením obmedzeným preferovanou formou obchodnej spoločnosti, a to aj vďaka výhodám, ktoré voľba tejto spoločnosti prináša. Preto sa v tomto príspevku budeme venovať problému, o ktorom „zákon mlčí“ a je ním prevod obchodného podielu na tretiu osobu, stojacu mimo spoločnosti a primárne, či je v tejto súvislosti spoločník, ktorého podiel sa prevádza, povinný oznámiť druhému, resp. druhým spoločníkom, na ktorú konkrétnu osobu sa podiel prevádza, a to ešte pred konaním zasadnutia valného zhromaždenia.

Tento nový návrh zákona vypracovalo Ministerstvo vnútra SR na základe Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Dôvodom bola potreba legislatívnej úpravy registra adries ako jedného zo štyroch základných registrov podľa tejto koncepcie informatizácie. Nový register by mal v budúcnosti obsahovať informácie o všetkých adresách a adresných bodoch bytových a nebytových budov a to bez ich väzby na osoby, ktoré k nim disponujú právami. Aké novinky prináša návrh zákona o registri adries?

V článku vám ponúkame zaujímavý judikát českého Najvyššieho správneho súdu, ktorý sa vo svojom obsahu zoberá podstatou definície vzbudenia verejného pohoršenia, za ktoré môžete aj u nás dostať sankciu v prípade, ak sa dopustíte priestupku proti verejnému poriadku.

Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie práva na majetok zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika mala porušiť Dohovor konaním daňových orgánov, ktoré zakazovali v daňovom konaní sťažovateľovi disponovať s jeho nehnuteľnosťami z dôvodu daňového nedoplatku počas šiestich rokov. Sťažovateľ neskôr podal na všeobecný súd žalobu na náhradu škody voči štátu.

Poslanci Národnej rady SR ukončili minulú stredu (22. 10. 2014) rokovací deň diskusiou o novele zákona o dani z príjmov. Nižšie si môžete prečítať o pripravovaných novinkách.

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Ďurďovič a Trančíková proti Slovenskej republike, kde sťažovatelia na základe žaloby o určenie, že nehnuteľný majetok je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a teda nemá byť zahrnutý do konkurznej podstaty žalovali Slovenskú republiku najmä pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne práva na spravodlivé súdne konanie.