Priemerná mesačná mzda zamestnanca v roku 2023

Priemerná mesačná mzda nevypovedá iba o príjme zamestnancov, ale ovplyvňuje aj výšku poistného, dôchodkov a iných dávok. Aká je jej hodnota za minulý rok a ktoré odvetvia zarábajú najviac?

Martina Vanc 24. 04. 2024 5 min.
    Priemerna_mesacna_mzda_roky_2023 Priemerna_mesacna_mzda_roky_2023

    Priemerná mesačná mzda za posledný štvrťrok 2023

    Štatistický úrad SR zverejnil údaje o priemernej mesačnej mzde za rok 2023. Priemerná mesačná mzda na Slovensku v poslednom štvrťroku aj v priemere za celý rok 2023 rástla najrýchlejšie za posledných 19 rokov. Dynamický rast spolu s klesajúcou infláciou zastavili takmer dvojročný prepad reálnej mzdy. Na sklonku roka sa tak zvýšila o takmer 4 %, ale nedokázala úplne vykryť poklesy prvých troch štvrťrokov. Za celý rok reálna mzda klesla o necelé percento.

    Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas 4. štvrťroka 2023 vzrástla medziročne o 10,6 % na 1 569 eur. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 151 eur viac ako na konci roka 2022. Najrýchlejší rast nominálnej mzdy za posledných 19 rokov a klesajúca inflácia zastavili prepad reálnej mzdy, ktorý trval nepretržite od začiatku roka 2022. Reálna mzda na Slovensku sa tak vo 4. štvrťroku 2023 medziročne zvýšila o 3,9 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2023 vzrástla o 2,6 %. 

    V štruktúre ekonomiky všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 5,8 % v administratívnych službách až po 17,9 % vo vzdelávaní. Inflácii tak dokázali odolať priemerné mzdy vo všetkých odvetviach s výnimkou miezd zamestnancov v administratívnych službách. Reálny rast mzdy o viac ako 5 % dosiahli zamestnanci v šiestich odvetviach hospodárstva - napríklad vo vzdelávaní, v činnostiach nehnuteľností či v zdravotníctve.

    Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb počas 4. štvrťroku 2023 dokázal lepšie čeliť tempu inflácie priemysel, v ktorom sa nominálny rast miezd zdynamizoval na 11,4 % (na 1 661 eur). Reálny rast platov dosiahol 4,7 %, čo bolo viac ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Aj v obchode, ktorý zamestnáva druhý najvyšší počet osôb, bol nominálny rast miezd v poslednom štvrťroku pomerne výrazný, predstavoval 9,4 %. Priemerná mzda zamestnancov v obchode tak predstavovala v posledných troch mesiacoch minulého roka 1 454 eur, reálne jej hodnota vzrástla o 2,8 %.

    Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,4 tisíca eur mali v odvetví informácie a komunikácia, v dodávke elektriny, plynu a pary a tiež vo finančných a poisťovacích činnostiach. V deviatich z 19 odvetví ekonomiky bola mzda pod hodnotou priemeru za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (887 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur.

    Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 897 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 247 eur v Prešovskom kraji do 1 476 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najdynamickejšie o 12,1 % v Žilinskom kraji. Po započítaní vplyvu inflácie vzrástla vo všetkých krajoch Slovenska aj reálna mzda. Najviac v Žilinskom kraji (o 5,4 %) a najmenej v Trnavskom kraji (o 2 %).

    Priemerná mesačná mzda zamestnanca v roku 2023

    Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2023 hodnotu 1 430 eur. Medziročne sa zvýšila o 9,7 %, tempo jej rastu sa oproti roku 2022 zrýchlilo o 2 percentuálne body. Medziročný rast bol tak najvyšší od roku 2004. Reálne mzdy zostali v poklese, ktorý sa však utlmil na 0,7 %. V predchádzajúcom roku 2022 sa mzdy reálne znehodnotili až o 4,5 %, čo bol najprudší prepad za posledných 22 rokov.

    Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach ekonomiky. Tempu inflácie však nedokázalo odolať stále ešte 10 z nich. Reálne mzdy za celý rok 2023 sa najviac znížili pracujúcim v umení, zábave a rekreácii (o 3,6 %). Naopak, najviac medziročne vzrástli reálne mzdy v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 3,2 %). Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal rast miezd medziročne o 10,1 % na 1 511 eur, reálne však mzdy mierne klesli o 0,4 %.

    Aj v roku 2023, podobne ako v predošlých rokoch, bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 751 eur). Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol. Súčasne mzdu vyššiu ako 1 300 eur na celoročnej úrovni zaznamenali až 4 kraje – Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Košický kraj. Rok predtým to bol len región okolo hlavného mesta. Prešovský kraj však stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (1 111 eur) v SR. Reálne mzdy klesli v siedmich krajoch, najviac v Košickom (o 2,6 %) a len v Nitrianskom kraji zostala reálna mzda nezmenená.

    Vplyv priemernej mesačnej mzdy na iné veličiny

    Od priemernej mesačnej mzdy závisí všeobecný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za ten-ktorý kalendárny rok, ktorú zistil Štatistický úrad Slovenskej republiky.

    Všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využíva pri výpočte minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie

    Všeobecný vymeriavací základ sa použije pri výpočte výšky poistného zamestnancov, zamestnávateľov, povinne poistených SZČO a dobrovoľne poistených osôb pre rok 2025. Stanovený všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využije aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok – nemocenských, úrazových, garančných a dávok v nezamestnanosti. Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určí aj vymeriavací základ poistencov štátu.

    Všeobecný vymeriavací základ za rok 2023 bol určený ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2023 a čísla 12, čiže 1 430 x 12 = 17 160