Nová Smernica EÚ o autorskom práve na digitálnom jednotnom trh

Európska komisia a rada predstavili návrh novej smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Za cieľ si kladie modernizáciu aspektov práva EÚ v oblasti autorských práv zohľadňujúcich technologický vývoj a nové distribučné kanály chráneného obsahu na vnútornom trhu. Úprava na úrovni členských štátov nenapĺňa uspokojivo ciele, ktoré si táto smernica vytyčuje z dôvodu rozsahu, účinkov a cezhraničného rozmeru a preto je ich potrebné riešiť na úrovni Únie.

Oto Brunegraf 11. 12. 2018 5 min.

    Medzi hlavné opatrenia, ktoré so sebou nová úprava prináša zaraďujeme prispôsobenie existujúcich výnimiek a obmedzení v autorskom práve vedúce k dosiahnutiu rovnováhy medzi právami a záujmami autorovpoužívateľov.

    • Doterajšia úprava v prípade tzv. hĺbkovej analýzy údajov spôsobovala na strane výskumnej organizácie neistotu pri použití obsahu chráneného autorským právom. Preto smernica ustanovuje povinnú výnimku z práva na rozmnožovanie a práva na zamedzenie extrakcií z databázy. Táto výnimka platí aj pre výskumné organizácie pri zapájaní sa do verejno-súkromných partnerstiev. Na základe výnimky v prípade hĺbkovej analýzy údajov zavedenej touto smernicou nie je potrebné stanoviť náhradu pre držiteľov práv.

    • Ďalej sa zavádza povinná výnimka za účelom rozvoja digitálnych vyučovacích aktivít a cezhraničného rozvoja. Ambíciou je docielenie právnej istoty pri využívaní diel alebo iných predmetov ochrany v rámci digitálnych činností a to online aj cezhranične. Ako príkladom je použitie častí alebo pasáží diel na podporu a obohatenie výučby. Z tejto výnimky by mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia primárneho, sekundárneho, odborného aj vyššieho vzdelávania, ktoré fungujú na nekomerčnom základe.

    • Čo sa týka inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je potrebné za účelom zachovávania chránených diel ich rozmnoženie čo má následok nutnosť vyžiadať si povolenie od príslušného držiteľa práv. Avšak vzhľadom na prednosť účelu zachovávania kultúrneho dedičstva pre budúce generácie, smernica EÚ pripravuje výnimku práve pre tieto prípady. Pre predmety ochrany, ktoré majú inštitúcie kultúrneho dedičstva vo svojich stálych zbierkach s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov by malo byť možné do potrebnej miery zhotovovať kópie za účelom ich zachovávania.

    Smernica neprináša iba zmeny v oblasti výnimiek a obmedzení. Cieli aj na zlepšenie licenčných postupov a zabezpečenia širšej dostupnosti obsahu pre verejnosť.

    • V prípade obchodne nedostupných diel (také dielo alebo iný predmet ochrany vo všetkých prekladoch, verziách a prejavoch, ktoré nie je verejne dostupné prostredníctvom obvyklých komerčných kanálov a nemožno odôvodnene očakávať, že sa stane dostupným) by v zmysle tejto smernice mali členské štáty mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu mechanizmu, ktorým by sa licencie vzťahovali aj na držiteľov práv, ktorí nie sú zastúpení tzv. organizáciu kolektívnej správy (ďalej iba o.k.s.) ale iba za predpokladu, že:

      • o.k.s. na základe poverení držiteľov práv predstavuje široké zastúpenie držiteľov práv v kategórii diel alebo iných predmetov ochrany, ako aj práv, ktoré sú predmetom licencie

      • je v súvislosti s podmienkami licencie zaručené rovnaké zaobchádzanie so všetkými držiteľmi práv

      • všetci držitelia práv môžu kedykoľvek namietať proti tomu, aby sa ich diela alebo iné predmety ochrany považovali za obchodne nedostupné, a vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencie.

    • Čo sa týka audiovizuálnych služieb a diel, vzhľadom na zložitosť uzatvárania dohôd o online využívaní takýchto diel, napríklad keď držiteľ práv nemá záujem pre určené územie dielo využívať, táto smernica zavádza povinnosť členským štátom vytvoriť rokovací mechanizmus, akýsi nestranný orgán s cieľom uľahčiť rokovania medzi stranami

    Smernica však okrem prostriedkov na uľahčenie, prichádza aj s pomerne kontroverznými riešeniami. Týka sa to najmä práv k publikáciám a teda článkov 11 a 13.

    • Problematika, ktorú rieši článok 11 sa týka udeľovania licencií na online používanie diel vydavateľmi tlačových publikácií pri prechode z tlačených na digitálne publikácie keďže vydavatelia nie sú uznaní za držiteľov práv. Preto táto smernica zavádza ochranu práv vydavateľov v zmysle smernice 2001/29/ES, v článku 2 a 3 s tým, že nebudú dotknuté práva autorov a iných držiteľov práv na diela a iné predmety ochrany, ktoré sa v nich nachádzajú, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu autori a iní držitelia práv využívať svoje diela alebo iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, v ktorej sú zahrnuté.

    • Článok 13 hovorí o tzv. poskytovateľoch služieb informačnej spoločnosti, ktorí sprístupňujú a uchovávajú chránené diela nahraté používateľmi. Príkladom môžu byť napríklad internetové vyhľadávače. Podľa novej smernice im vyvstáva povinnosť uzavrieť licenčné zmluvy s držiteľmi práv okrem prípadov nároku na oslobodenie od zodpovednosti stanovenom v čl. 14, 2000/31/ES. Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti ďalej musia podľa článku 13 prijať opatrenia na ochranu diel účinnými technológiami ako napríklad technológia rozpoznávania obsahu. Predpokladá sa vzájomná kooperácia medzi poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti a držiteľmi práv najmä čo týkajúcich sa poskytovania údajov držiteľmi v prospech služieb rozpoznávania obsahu a naopak by mali od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti získať informácie o používaní ich obsahu.

    Smernica zavádza povinnosť transparentnosti vzhľadom k poskytovaniu informácií pre autorov prípadne výkonných umelcov ohľadne posúdenia hospodárskej hodnoty ich práv v porovnaní s odmenou za licenciu.

    Vzhľadom na predchádzajúcu úpravu, zavádza EÚ týmto dokumentom mechanizmus úpravy odmeňovania autorov v prípade ak v pôvodne dohodnutej zmluve je odmena neúmerne nízka príslušným prímom a výhodám z využitia diela alebo záznamu umeleckého výkonu. Kladie však zreteľ na osobitosť každého prípadu.

    Únia touto smernicou dotvára mnoho zastaraných ustanovení a prispôsobuje ich tak neúprosne sa technologicky rozvíjajúcemu digitálnemu trhu. Celoplošne harmonizuje jednotlivé, často neprehľadné úpravy na úrovni členských štátov a poskytuje tým väčšiu mieru právnej istoty aj pri cezhraničnej spolupráci. Hlasovanie o návrhu je naplánované na september tohto roka.