Susedské spory: Chov zvierat na pozemku

V dnešnom pokračovaní série článkov o najčastejších susedských sporoch zodpovieme otázky týkajúce sa chovu zvierat na pozemku. Aké sú podmienky pre chov určitých zvierat s ohľadom na susediace pozemky? Je možné uhynuté zviera zakopať na pozemku? Ako sa brániť v prípade, ak zvieratá zo susediaceho pozemku neustále vybiehajú na náš pozemok?

JUDr. Mária Dvončová 21. 11. 2017 5 min.

    Chov zvierat na pozemku, predovšetkým tom susediacom, môže spôsobovať mnohé problémy. Obvykle je minimálne spojený s určitým hlukom, prípadne aj pachmi.

    Platí všeobecné ustanovenie o susedských vzťahoch

    Generálnou klauzulou, ktorá upravuje susedské vztahy ustanovenie § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“). V súvislosti s chovom zvierat na pozemku bude pritom smerodajný najmä príkaz zdržať sa obťažovania ostatných

    1. hlukom
    2. pachmi
    3. pevnými a tekutými odpadmi
    4. vnikaním chovaných zvierat na susediaci pozemok.

    Chov zvierat na pozemku

    Jednou zo základných príčin vzniku susedských sporov je chov zvierat na pozemku. V závislosti od druhu zvierat, ich počtu a umiestnenia na pozemku, môže dochádzať k obťažovaniu ostatných, najmä vlastníkov okolitých nehnuteľností. V uvedenom prípade bude smerodajné preskúmanie splnenie podmienok pre chov zvierat na pozemku z hľadiska platnej legislatívy.

    Obce vydávajú v zmysle § 4 ods. 3, § 6 a § 11 ods. 4 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení („zákon o obecnom zriadení“) pre svoje územia všeobecne záväzné nariadenia, ktorým sa upravujú podmienky chovu a držania zvierat na území obce („VZN obce“).

    VZN obce obvykle zakazuje chov určitých druhov zvierat, ďalej stanovuje podmienky pre chov zvierat, napr. minimálna veľkosť pozemku pre chov určitých druhov zvierat (hovädzí dobytok, prasnice, bahnice, kozy, capy atď.) alebo  minimálna vzdialenosť objektov určených na chov alebo výbeh od objektov určených na bývanie, prípadne spoločných hraníc pozemkov.

    V prípade porušenia ustanovení VZN obce môže byť fyzickej osobe – podnikateľovi v zmysle        § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení uložená pokuta až do výšky 6 638 EUR. Pri fyzickej osobe sa môže jednať v prípade naplnenia znakov skutkovej podstaty určitého priestupku o spáchanie priestupku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

    Akákoľvek sankcia za porušenie VZN obce, ktoré upravuje podmienky chovu a držania zvierat na území danej obce, nezbavuje inú osobu možnosti (ktorá je obťažovaná alebo výkon jej vlastnického práva je ohrozovaný) domáhať sa právnej ochrany v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to podaním zapieracej žaloby (actio negatoria). Dávame do pozornosti napríklad  uznesenie NS ČR zp. zn. 22 Cdo 3601/2008 zo dňa 03.11.2008, ktoré sa zaoberalo chovom zvierat a vtákov v tesnej blízkosti rodinného domu. V danom prípade bolo vo vzdialenosti 1m od domu žalobcov chovaných 20 kusov papagájov a 6 kusov fretiek.

    Je potrebné zdôrazniť, že v prípade chovu zvierat a prípadného obťažovania ostatných vlastníkov napríklad hlukom alebo pachmi je taktiež podstatná samotná formulácia generálnej klauzuly susedských vzťahov (§127 ods.1 Občianskeho zákonníka), t.j. že musí ísť o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Pri jej posúdení bude do úvahy pripadať i lokalita, v ktorej dochádza k obťažovaniu. Je rozdiel, či dochádza k obťažovaniu zvukmi a pachmi zvierat v meste alebo na vidieku, kde je chov zvierat bežný a nachádza sa tam i družstvo (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 141/2012 zo dňa 27.09.2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/350/2012 zo dňa 19.06.2013).

    Ďalšími relevantnými právnymi predpismi v prípade chovu zvierat je napríklad zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v platnom znení a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z.z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.

    Ak na pozemku uhynie zviera

    V prípade úhynu zvieraťa na pozemku, predvošetkým domáceho miláčika, bude každý jeho majiteľ premýšľať, čo s ním ďalej. Narušenie susedských vzťahov môže spôsobiť práve zakopanie uhynutého zvieraťa na záhrade, ku ktorému mnohokrát jeho majitelia pristúpia. Predošetkým, ak je to v blízkosti susediaceho pozemku. I v tomto prípade je však potrebné dodržať podmienky stanovené legislatívou.

    Vo vyššie uvedenej situácii je príslušným právnym predpisom vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 148/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely („vyhláška“).

    Vyhláška pritom stanovuje podmienky, pri splnení ktorých je možné mŕtve spoločenské zviera zakopať na záhrade. V kontexte dobrých susedských vzťahov (ale i zdravia) môže vlastník/držiteľ zvieraťa toto zakopať na svojom pozemku, iba ak je vlastníkom pozemku alebo má písomný súhlas vlastníka pozemku . Súčasne miesto zakopania musí byť vzdialené najmenej 5 m od najbližšej obytnej stavby a najmenej 2 m od hranice susediaceho pozemku. Celý pozemok musí byť oplotený a zabezpečený proti nežiaducemu vniknutiu zvierat a ľudí, mŕtve spoločenské zviera nebolo držané na účel obchodu a uvedenia na trh a miesto zakopania je primerane označené.

    V prípade úhynu zvierat z čeľade koňovitých, ošípaných, hydiny, farmových zvierat atď. platia osobitné podmienky. Možnosť zakopania alebo spálenia týchto druhov zvierat podlieha súhlasu alebo dozoru veterinárneho inšpektora alebo príslušného orgánu veterinárnej správy.

    Vnikanie zvierat na susediaci pozemok

    V zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci nesmie okrem iného nechať vnikať chované zvieratá na susediaci pozemok. Pri tomto zákaze je irelevantné, či samotným vnikaním bola vlastníkovi susediaceho pozemku spôsobená škoda. Je taktiež irelevantné, či sa medzi susediacimi pozemkami nachádza oplotenie. Vlastník chovaných zvierat je povinný urobiť také opatrenia, aby zabránil chovaným zvieratám vnikať na susediaci pozemok a tak obmedzovať výkon vlastnického práva suseda. V prípade, že nekoná, má sused právo obrátiť sa na súd so zapieracou žalobou (actio negatoria) a prípadne požadovať i oplotenie pozemku v zmysle § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

    Záver

    Susedské spory sú veľmi časté. Osoba, ktorej výkon vlastnického práva je obmedzovaný alebo dokonca ohrozovanými vlastníkom chovaných zvierat má právo domáhať sa súdnej ochrany, prípadne podrobiť kontrole podmienky chovu zvierat. Je taktiež vhodné zvážiť možnosť obrátiť sa s daným susedským sporom na mediátora.