Čo s DPH, ak podnikáte alebo začínate podnikať?

Tento príspevok opisuje základný rámec aplikácie zákona o dani z pridanej hodnoty s príslušnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora na začínajúceho alebo už existujúceho podnikateľa.

Peter Varga 14. 06. 2012 5 min.
    By “Keith S Brown (Ksbrown)” (Own work) [CC-BY-SA-2.5 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5)], via Wikimedia Commons By “Keith S Brown (Ksbrown)” (Own work) [CC-BY-SA-2.5 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5)], via Wikimedia Commons “Keith S Brown (Ksbrown)”, Wikimedia Commons

    Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty („ZDPH“) je pre mnohých začínajúcich podnikateľov, či podnikateľov, ktorým „hrozí“ získanie statusu platca DPH alebo sa ním už stali často krát pomerne veľkou neznámou. Táto „neznáma“ sa ešte umocňuje, ak do problematiky zahrnieme aj vzťahy s dodávateľmi/odberateľmi z iných členských štátov EU alebo nebodaj s obchodnými partnermi z krajín mimo EU. Kroky niektorých podnikateľov hneď ako zaregistrujú firmu v príslušnom obchodnom registri vedú na príslušný daňový úrad, kde chcú podať žiadosť na registráciu ako platca DPH. Iní podnikatelia sa zasa stránia byť platcom DPH, lebo by zákonite museli zvýšiť svoje ceny pre svojich zákazníkov bez dopadu na ich maržu. Postupne sa preto pozrieme na niektoré základné vzťahy, ktoré sú upravené ZDPH.

    Problematike registrácie podnikateľov pre účely DPH sa venujem v inom príspevku. Prečo sa však niektorí podnikatelia chcú registrovať napriek tomu, že nemajú zákonnú povinnosť? Tých dôvodov môže byť viacero. Hlavným determinantmi dobrovoľnej registrácie je najmä štruktúra obchodných partnerov podnikateľa, nízka elasticita funkčného vzťahu ceny a dopytu po tovaroch a službách podnikateľov, hrozba pokuty zo strany daňového úradu, či hrozba dvojitého zdanenia. Ak začínate podnikať, či podnikáte a nie ste platcom DPH je potrebné individuálne posúdiť vaše obchodné toky z hľadiska prítomnosti a predvídať ich vývin do budúcnosti. Napríklad pre podnikateľa, ktorý prevádzkuje Fitnes Centrum môže aj nemusí byť výhodná dobrovoľná registrácia platcu DPH. Zákazníkmi Fitnes Centra sú koncoví spotrebitelia, a preto bez ohľadu na ich občianstvo sa zdanenie riadi princípom miesta pôvodu, a teda kde sa Fitnes Centrum nachádza – kde sa poskytujú predmetné služby.  To by znamenalo, že by zákazník za mesačnú permanentku zaplatil miesto 40 EUR, 48 EUR s DPH. Pre podnikateľa by zvýšenie cien znamenalo to, že by si mohol uplatniť odpočet DPH na vstupe (hmotný, nehmotný majetok); zvýšila by sa mu marža. Avšak, čo ak je v blízkosti Fitnes Centra iné Fitnes Centrum, športové ihrisko, park, či les? Neznamenalo by plošné zvýšenie cien o 20 % úbytok zákazníkov? Z hľadiska elasticity reakcie zákazníkov na plošné zvýšenie cien je potrebné skúmať portfólio klientov (vzťahy, veková štruktúra, solventnosť, vzťah k vybaveniu Fitnes Centra, atď.), nakoľko ten dopad nemusí byť dramatický. Iná situácia však môže nastať, ak zákazníkmi Fitnes Centra sú zamestnanci firiem, ktorým ako zamestnanecký benefit zamestnávateľ poskytuje možnosť zadarmo navštevovať toto Fitnes Centrum. Ak by sa podnikateľ v takom prípade stal platcom DPH na správanie jeho klientely by to neovplyvnilo, nakoľko elasticita funkčného vzťahu zvýšenia ceny prostredníctvom DPH a dopytu po službách je nulová; zamestnávateľ by si o DPH zvýšenú sumu uplatnil ako odpočet DPH na vstupe.

    Čo ak má podnikateľ obchodné vzťahy so zahraničnými subjektmi? Ak si Fitnes Centrum pre účely zvýšenia pridanej hodnoty poskytovania služieb dohodne s uznávaným zahraničným trénerom niekoľko dňový angažmán vo Fitnes Centre, musí podnikateľ vziať do úvahy aj iné aspekty. Musí sa minimálne registrovať ako „nepravý platca DPH“, ktorému je pridelené IČ DPH na základe ktorého môže tento zahraničný tréner fakturovať Fitnes Centru bez zahraničnej DPH. Čo ak sa podnikateľ o príchode dozvie 5 dní pred? Ak sa nezaregistruje bude platiť DPH zahraničnú, ale aj slovenskú. Okrem toho podnikateľ je vystavený riziku pokuty od príslušného daňového úradu. Daňový úrad vás má povinnosť pre tento typ registrácie zaregistrovať do 7 dní (obyčajne to býva skôr). Ak by sa tento podnikateľ chcel kvôli štruktúre jeho obchodných vzťahoch a aj príchodu tohto trénera registrovať ako dobrovoľný platca DPH, daňový úrad má 30 dní na registráciu, avšak nie je to na to právny nárok; daňový úrad to môže odmietnuť. Ako som už napísal otázkam rozdielov v registrácii sa venujem v inom príspevku. Treba mať na pamäti to, že ak sa podnikateľ registruje prvým spôsobom, nebude si môcť uplatniť odpočet DPH zo slovenskej DPH, ktorú zaplatí pri dodaní služby od zahraničného trénera. Avšak, ZDPH obsahuje možnosť odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudol podnikateľ pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. To znamená, že ak sa podnikateľ nestane platcom DPH, ale registruje sa prvým spôsobom, pretože prijíma služby od zahraničného trénera, nemá nárok na odpočet. Ak sa registruje neskôr, tento nárok má aj na majetok, ktorý nadobudol za sumu s DPH pred získaním statusu platcu DPH. V našom prípade by však musel tento tréner fakturovať napríklad know-how, čo je nehmotný majetok. Aký je potom skutočný nárok na odpočet DPH závisí od individuálneho prípadu.

    Čo však ak tento tréner prinesie aj nejaký prevratný stroj na cvičenie? Ak je jeho hodnota nižšia ako cca 14 000 EUR nadobudnutie tovaru nie je predmetom DPH, ak podnikateľ nie je registrovaným platcom DPH ani registrovanou osobou v zmysle § 7 ZDPH. To znamená, že tréner na faktúre uvedie zahraničnú DPH, ktorú platí podnikateľ. Podnikateľovi sa v takomto prípade môže oplatiť registrovať sa ako „nepravý platca DPH“, ak nechce byť platcom DPH, a teda nechce poskytovať služby s 20 % „prirážkou“ vtedy, ak zahraničná DPH je vyššia ako slovenská DPH. Pretože v takom prípade by napríklad za stroj v hodnote 2 000 EUR bez DPH zaplatil 2 000 EUR + 400 EUR DPH namiesto 2 000 EUR + 500 EUR zahraničnej DPH. Ak hodnota tohto stroja presiahne cca 14 000 EUR, je povinný sa registrovať ako „nepravý platca DPH“.

    Problematika DPH je pomerne široká. V tomto príspevku som sa preto snažil zjednodušiť základný rámec aplikácie predpisov o DPH. V obchodných vzťahoch vznikajú často krát komplikovanejšie situácie, kde treba veľmi detailne posudzovať ustanovenia ZDPH v duchu smerníc EU a v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím neváhajte kontaktovať.