Hrozí, že Slovensko nesplní európske záväzky v oblasti zmeny klímy a energetiky

Bratislava  6. augusta 2019 -  Európske spoločenstvo si spoločne s členskými štátmi stanovilo záväzky, ktoré majú prispieť k zníženiu skleníkových plynov, zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na jej celkovej spotrebe, ale tiež k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Základné národné ciele Slovenska vychádzajú z klimatickej a energetickej politiky Európskej únie s termínom naplnenia do roku 2020. Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverila, aké kroky realizujú zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach. Na základe kontrolných zistení upozorňuje na riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa - dosiahnutie 14% podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej národnej spotrebe. Rezervy vidia kontrolóri tiež v podpore elektromobility či pri výrobe pokročilých biopalív, kde tiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii.

Redakcia 30. 08. 2019 4 min.

    Európsky akčný plán pre energetiku obsahuje slovenský záväzok zvýšiť  podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe o 20%. Kým v roku 2005 bol na Slovensku tento podiel na úrovni 6,7%, tak v roku 2020 by to už malo byť 14% (pozri graf č.1). V ostatných dvoch rokoch bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe, čo indikuje riziko nesplnenia slovenského záväzku. NKÚ SR pri tejto téme upozorňuje tiež na vysoké výkupné ceny, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny z obnoviteľných zdrojov takmer 431 eur/MWh, postupne klesala až sa v roku 2018 dostala na úroveň 85 eur/MWh (viď. tabuľka č. 1). Pozitívne je možné hodnotiť národný projekt „Zelená domácnosť“, prostredníctvom ktorého bolo podporených 3 675 fotovoltických panelov na rodinných a bytových domoch. Projekt bol podporený nielen zo štátnymi prostriedkami, ale aj zdrojmi EÚ vo výške 45 mil. eur.

    Jedným z nástrojov podporujúcich zníženie skleníkových plynov je podpora trhu s alternatívnymi palivami. Slovensko najvýraznejšie zaostáva pri využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. V ostatných rokoch nebola vybudovaná žiadna verejne prístupná vodíková stanica a nebola poskytnutá ani  takto smerovaná žiadna štátna podpora. Systém podpory alternatívnych palív podľa kontrolného úradu nemotivuje prípadných aktérov a vážnym ukazovateľom je skutočnosť, že štát neposkytol žiadnu cielenú podporu pre predaj vozidiel s pohonom CNG (stlačený zemný plyn),  LNG (skvapalnený zemný plyn) či LPG (skvapalnený ropný plyn). Daňové úľavy, zavedenie zníženej sadzby spotrebnej dane z motorových vozidiel a zníženie registračného poplatku za prihlásenie vozidla do evidencie  boli stimulom, ktorý len mierne podporilo nákup vozidiel s alternatívnym pohonom, ale nepremietol sa do zvýšenia spotreby alternatívnych palív. V roku 2015 bola 50% sadzba dane z motorových vozidiel uplatnená v 2 463 prípadoch, v roku 2018 to vzrástlo na 5638, podiel vozidiel s alternatívnym pohonom na celkovom počte áut však zostáva zanedbateľný, t. j. 0,75%. Národná autorita pre oblasť kontroly pozitívne hodnotí poskytovanie štátnych dotácii pre miestnu a krajskú samosprávu, ktoré sú viazané na nákup a využívanie elektromobilov. Podporné vládne nástroje sa prejavili v náraste počtu vozidiel s elektrickým pohonom, pričom v roku 2015 bolo registrovaných len 188 áut na elektrický pohon, v roku 2017 to už bolo 2 178 vozidiel. 

    Klimaticko-energetická politika patrí v Slovenských podmienkach do pôsobnosti viacerých ministerstiev. Rezort hospodárstva zodpovedá za energetiku a energetickú účinnosť, garantuje preklápanie európskej legislatívy do národných právnych predpisov a pri príprave kľúčových stratégii, koncepcií primárne spolupracuje s ministerstvom životného prostredia či rezortom dopravy. Najvyšší kontrolný úrad SR v tejto súvislosti upozorňuje vládu na existujúce rezervy pri aktívnej koordinácii dotknutých ministerstiev zo strany jedného, zodpovedného rezortu. Kontrolný úrad poukazuje tiež na skutočnosť, že v ostatných štyroch rokoch nebola vykonaná žiadna cielená kontrola, tematický vládny audit, ktorý by bol zameraný na plnenie cieľov a opatrení prijatých v oblasti zmeny klímy a energetiky.

    untitled

    Zdroj: MH SR

    Tabuľka č. 1:  Výkupné ceny elektriny z OZE (eur/MWh)

    Ukazovateľ: Roky

    2010

    2011

    2012-2013

    2014

    2015 - 2016

    2017 - 2018

    Výkupná cena elektriny

    430,72

    387,65

    259,17

    194,54

    119,11

    98,94

    88,89

    84,98

    Zdroj: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky