Lawstyle



1. mája ubehlo deväť rokov od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Už deväť rokov sa tak môže Slovensko popýšiť členstvom v najväčšej ekonomike sveta a deväť rokov, čo sa Slováci môžu popri slovenskom občianstve vo svete hrdo preukazovať aj občianstvom Európskej únie. Ako sa Slovensko zmenilo za týchto deväť rokov a aké výhody z členstva v Európskej únie nám plynú?



V Európskej únii sa pred necelým rokom otvorila diskusia na zavedenie ženských kvót vo vrcholných manažérskych pozíciách. Pod patronát si túto tému dala predstaviteľka Európskej komisie Viviane Redingová, ktorej cieľom je zaviesť 40 % ženské kvóty do roku 2020. „Nemám rada kvóty, ale páči sa mi, čo dosahujú“, povedala Redingová. O čom sú tieto kvóty, aká je kompetencia Európskej únie v tomto smere a ako sa k tomu postavilo nedávno Nemecko? O tom je tento krátky spravodajský článok.



Európa sa kontinuálne zmieta v dlhovej kríze, a preto sa finančná pomoc pre niektoré krajiny eurozóny zdá byť už neodmysliteľnou súčasťou riešenia dlhovej krízy. Už niekoľko mesiacov sa v médiách objavujú správy, že ďalším kandidátom na zahraničnú finančnú pomoc by malo byť Slovinsko. V tomto článku sa pozrieme na dôvody pre ktoré dnes Slovinsko stojí tesne pred požiadavkou o získanie zahraničnej pomoci.



Nedávna bostonská tragédia si vyžiadala životy 3 ľudí a 180 zranených. Ani zďaleka nejde o veľký teroristický útok, pretože len v apríli 2013 nastalo vo svete 10 väčších teroristických útokov , kde väčšina z nich sa udiala v moslimských krajinách. To samozrejme nemôže v žiadnom prípade zľahčovať tento teroristický útok, pretože ide o neakceptovateľný akt teroru a zla, ktorý si vyberá nevinné obete a kde musí byť vždy vinník exemplárne potrestaný. Tento spravodajský článok má za cieľ zosumarizovať 15 najničivejších teroristických útokov, ktoré sa v posledných dvadsiatich rokoch stali vo vyspelom svete.



Podľa nedávnej správy OECD sa ekonomická situácia na celom svete postupne zotavuje z ekonomickej krízy, výnimkou ostáva eurozóna. Jedinú svetlú výnimkou spomedzi významnejších štátov eurozóny predstavuje jej najsilnejší motor – Nemecko. Podľa OECD, súčasné problémy Cypru, stále nezažehnaný bankrot Grécka a nelichotivá ekonomická situácia v Španielsku spôsobujú, že sa eurozóna fakticky rozdeľuje.



Záchranný plán pre Cyprus, ktorý okrem iného predpokladá stratu časti nepoistených bankových vkladov investorov, nebude modelom pre riešenie bankových problémov aj v ďalších krajinách eurozóny. Šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem poopravil svoje pôvodné vyhlásenie, ktoré vyvolalo okrem pádu akciových trhov aj pád eura oproti americkému doláru.



Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo informácie o pripravovanej novele exekučného poriadku, ktoré sa majú výrazným spôsobom dotknúť samotných exekútorov ako aj vedenia exekúcie.



Ministri financií členských štátov Eurozóny pred niekoľkými hodinami schválili dohodu o záchrannom balíku pre Cyprus, čím zabránili bankrotu tejto stredomorskej krajiny. Najnovšia informácia, ktorá len potvrdzuje trend posledných rokov, že kým v Európe sa zachraňuje, nedávne čísla z inej časti zemegule, z Afriky ukazujú, že vplyv Číny v tomto regióne kontinuálne rastie.



Čistý majetok nemeckých domácností je v priemere oveľa nižší ako talianských alebo španielských domácností. K tomuto prekvapivému záveru dospela vo svojej štúdii Nemecká centrálna banka, a to aj napriek tomu, že Nemecko patrí medzi ťahúnov európskeho hospodárstva. Ako hlavný dôvod uviedla, že Nemci vlastnia výrazne menej nehnuteľností ako Taliani či Španieli. Závery Nemeckej centrálnej banky vyznievajú paradoxne, pokojne môžme povedať aj smiešne, nakoľko krajiny ako Taliansko a Španielsko bojujú s vážnymi dopadmi ekonomickej krízy.



Na stránkach nemeckej vlády www.bundesregierung.de je možné nájsť článok k štátnemu rozpočtu Nemecka pre rok 2014 podľa ktorého plánuje Nemecko už v roku 2014 dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný štátny rozpočet a od roku 2015 by mal štátny rozpočet byť v čiernych číslach. Ako však Nemecko zápasilo s deficitmi štátnych rozpočtov počas obdobia krízy od roku 2008, na to sa pozrieme v tomto krátkom spravodajskom príspevku.



V cyperskom parlamente sa nenašiel ani jeden poslanec, ktorý by podporil vládny návrh zákona na zdanení vkladov v bankách. Cyprus tak neprijal hlavnú podmienku na získanie pomoci 10 miliárd eur a hrozí mu bankrot.