Čo s výkonom rozhodnutia - exekúciami?

Podľa vzoru francúzskeho práva Slovenská republika prijala privátny exekučný poriadok, ktorý mal zvýšiť celkovú zainteresovanosť veriteľov a percentuálne zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok.

JUDr. Jozef Liščák 07. 05. 2019 4 min.

Vtedy sa iste vedelo odbornou právnickou verejnosťou že to bude dlhodobý proces. Vedelo sa tiež, že privátnosť, rešpektuje vymáhajúceho veriteľa, teda že za podpory štátneho donútenia a  autority súdu prevzal za úspešnosť exekúcie zodpovednosť súdny exekútor. Zodpovednosť je obrovská. A toho si zvolil, v súlade so zásadou procesnou, dispozičnou veriteľ. A keďže celý výkon rozhodnutia exekúcie bol ovládaný touto zásadou, zostalo pre mňa dosť nepochopiteľným, ako sa táto zásada rýchlo prelomila v prípade prechodu na elektronické prideľovanie exekučných vecí. Predsa k podaniu návrhu na exekúciu je i naďalej treba rešpektovať vôľu veriteľa, ktorý si sám vyberá exekútora a žiada vymoženie konkrétnej pohľadávky a označuje dlžníka, atď.

Až potom ma napadlo že my sme vlastne v záujme akejsi sterilnej rovnosti, ktorá nám je stále predostieraná rôznymi Koryfejmi, hlavný dôvod dispozičnej zásady ponechali bokom mysliac si, že pôjdeme bezkonfliktným smerom. Z privátnej exekúcie sa stala znovu súdom prideľovaná exekúcia, a to čo sa považovalo za najväčší progres, teda jej privátnosť, začala slúžiť ako posilnenie ingerencie štátu.

Okrem civilného exekučného práva patria do systému exekučného práva aj všeobecná administratívna exekúcia, daňová exekúcia, colná exekúcia, exekúcia sociálnej poisťovne. Nie je totiž nadlho udržateľné, aby úprava zabezpečovacích inštitútov bola roztrieštená a takto rozptýlená. Podľa mňa ide skôr o vyjadrenie negatívnych tendencií vo vývoji spoločnosti práva. A počet nevymožených pohľadávok naďalej stúpa. Z toho dôvodu, že len orgány verejnej moci s ich donucujúcou silou, teda súdny exekútori, môžu zabezpečovať riadny výkon súdnych a iných rozhodnutí. Nedôveru v právo nahrádzajú veritelia, ktorí si sami vymáhajú pohľadávky tým, že do konania vnášajú nedovolený nátlak, spôsoby, ktoré nemajú oporu v platnom práve alebo sú v rozpore s dobrými mravmi a podobne. Rozdiely medzi tým, čo je prikázané, zakázané a dovolené, sa stierajú.

Viem, že sa chcelo zrovnoprávniť všetkých, čo do nápadu vecí, ale pripusťme, že ide o omyl a že táto cesta povedie k návratu exekúcií pod strechu súdu. Čo je však najhoršie, medzičasom začínajú vznikať nebezpečné návrhy proti našej profesii, aby si veľkí veritelia zriaďovali svoje strediská, na vymáhanie (rôzne s.r.o.). A ešte horšie, iniciatívu začínajú preberať vo veľkom súkromní vymáhači.

Popri všetkých problémoch sa nahromadili veľké množstvá nevybavených exekúcií zahltených námietkovými konaniami na súdoch. Pritom ich spriechodnenie je možné docieliť jedine zúžením dozorovej činnosti súdov a ponechaním väčšieho množstva právomoci exekútorom a konečne ich kontrolu začleniť pod výkon Súdnej rady, a nie ako doteraz pod Ministerstvo spravodlivosti SR. Exekútorský stav v prítomnom čase disponuje 280 erudovanými právnikmi, ktorí sú spôsobilí zúženie dohľadu nahradiť v procese vymáhania pohľadávok. Tým sa uvoľnia mnohé kapacity na súdoch a exekučné konanie sa spriechodní. Veď exekútori sú už dnes rovnocenní partneri iným právnickým profesiám.

V súčasnosti vnímam trend politikov, ktorí sa usilujú plniť istú spoločenskú objednávku smerujúcu k vyhýbaniu sa plateniu dlhov. Súčasne sa tento trend opiera o znižovanie právneho povedomia verejnosti, ktoré je v oblasti exekúcii obzvlášť nízke. Prispievajú k tomu aj herci, ktorí sa v súvislosti s prijatím zákona o osobných bankrotoch vyjadrili satirickými výrazmi poukazujúcimi na nadchádzajúce oslabenie schopnosti exekútorov vymôcť dlhy, ako aj billboardy politikov popri ceste ,,bojujem za Vás proti exekútorom“, „netreba sa báť exekútorov“. Mimochodom, stačí si zapnúť tv, rádio a téma čislo jedna, ktorú dostanete do žíl, je práve vymožiteľnosť práva, vymožiteľnosť, ktorú robí exekútor dennodenne. Na koniec je na stole iba „nepatrné nebezpečenstvo“, ktoré hrozí z neplnenia jednej z najdôležitejších funkcií štátu, vo veci samej vo veci výkonu rozhodnutia.

Na záver k obsahu článku moje úvahy de lege ferenda:

  • Rekodifikovať exekučné kódexy tak, aby exekúcie neboli roztrieštené a exekúciu vykonával monopolný orgán verejnej moci na nútené vymáhanie -  súdny exekútor.
  • Štát preniesol na exekútora časť súdnej moci, aby zabezpepečoval nútený výkon pohľadávok ako orgán verejnej moci. A preto by mal byť ozaj jedinou inštitúciou v tejto oblasti.
  • Pokiaľ niektoré inštitúcie ako veritelia vymáhajú svoje pohľadávky formou napodobňujúcou exekúciu, treba podotknúť, že v ich prípadoch nemôže ísť o prenesenie časti súdnej moci na orgán verejnej moci, ktorý je splnomocnený na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí.