Nevera vs. právo na súkromie

Žena oprávnene podozrievala svojho manžela z nevery, čo zistila po tom, ako sa prihlásila do jeho tajného e-mailového účtu. Manžel samozrejme nebol nadšený a manželku udal orgánom činným v trestnom konaní, ktoré ju začali trestne stíhať. Ako tento kuriózny prípad dopadol?

Jozef Onačilla 10. 01. 2024 6 min.

    Mať svoje súkromie je výsostné právo každej ľudskej bytosti a obmedzovať či narúšať ho možno iba v zákonom vymedzených prípadoch. Toto pravidlo si osvojila aj občianka švajčiarskeho kantónu Aargau, ktorú v dôsledku narušenia svojho súkromia obvinil vlastný manžel. V kurióznom prípade totiž vysvitlo, že žena oprávnene podozrievala muža z nevery, a preto sa rozhodla pátrať po pravde na vlastnú päsť. Nevedela, že porušuje švajčiarske právo, ak sa bez manželovho vedomia a dovolenia dostane k jeho súkromnej komunikácii, o čom rozhodol švajčiarsky Spolkový súd vo veci 145 IV 185.

    Skutkové okolnosti

    Celý prípad začal potom, ako manželka objavila v manželovom zápisníku meno a heslo k jeho utajenému emailu. To ju prekvapilo, nakoľko vedela o manželových dvoch emailových účtoch, ku ktorým mala aj sama prístup. Nakoľko sa prostredníctvom nájdeného mena a hesla vedela prihlásiť aj do jeho tretieho súkromného účtu, rozhodla si ho prezrieť. Následne zistila, že jej manžel udržiava milenecký pomer s niekoľkými ženami naraz. Ako dôkaz si z tohto účtu stiahla niekoľko príloh a obrazových súborov, na ktorých boli okrem iných zobrazení aj jej manžel s inou ženou.

    S danými zisteniami konfrontovala svojho manžela, ktorý sa ale nedokázal vyrovnať s čítaním svojej súkromnej komunikácie zo strany manželky. Následne ju udal orgánom činným v trestnom konaní, a odsťahoval sa zo spoločného bytu. Prokurátor takéto konanie manželky vyhodnotil ako protiprávne konanie v rovine trestného činu neoprávneného zásahu do systému spracovania údajov podľa švajčiarskeho trestného zákona, a začal manželku trestne stíhať.

    Kládol jej za vinu, že sa neoprávnene bez vedomia či súhlasu manžela neoprávneným prihlásením sa do Gmail účtu odlúčeného manžela dostala predovšetkým k obchodným údajom, ako aj k tým z písomnej komunikácie medzi manželom a jeho právnikom. V období od decembra 2013 do decembra 2014 si tiež stiahla najmenej 23 obrázkových súborov s obrázkami mladej ženy, z ktorých jeden obsahoval aj zoznam hesiel. Rovnako to, že získala prístup k emailovej schránke svojho manžela pomocou jeho hesla, ktoré našla zapísané na kartotéke v zásuvke spoločnej kancelárie bývalého manželského domu.

    Trestný čin neoprávneného zásahu do systému spracovania údajov spácha ten, kto použije zariadenie na prenos údajov na neoprávnené preniknutie do cudzieho systému na spracovanie údajov, ktorý je osobitne zabezpečený proti prístupu, a potrestá sa odňatím slobody až na tri roky alebo pokutou. Postihovanie za tento trestný čin má chrániť systémy spracovania údajov pred narušiteľmi (tzv. hackermi), ktorí majú v úmysle prelomiť bezpečnosť a preniknúť do zabezpečených dátových systémov a ktorých činnosť sa ukázala ako veľmi rušivá a nebezpečná pre riadnu prevádzku.

    Zákonodarca úmyselne podmieňuje trestnú zodpovednosť podľa tohto ustanovenia tým, či je potrebné prekonať ochranu prístupu. Trestný čin neoprávneného zásahu do systému spracovania údajov v zmysle § 143  ods. 1 Trestného zákona (StGB) už zahŕňa zásah do systémov spracovania údajov tretích strán ako prípravný akt na neoprávnené získavanie údajov, ktorú švajčiarske právo berie ako obdobu trestného činu porušovania domovej slobody. Predmetom útoku sú počítačové systémy alebo systémy na spracovanie údajov, ale nie údaje v nich uložené. Chránená je sloboda oprávnenej osoby rozhodnúť sa, komu je udelený prístup do zabezpečeného systému spracovania údajov a k údajom v ňom uloženým. Každý, kto sa prihlási do emailového účtu pomocou hesla, pristupuje aj do systému spracovania údajov ako takého. Heslo teda dáva majiteľovi nielen právomoc určiť prístup k chránenému emailovému účtu, ale aj prístup do systému spracovania údajov ako takých.

    Posúdenie súdom

    Okresný súd v Bremgartene uznal obžalovanú manželku vinnou a odsúdil ju na peňažný trest s podmienečným odsúdením na skúšobnú dobu 2 roky, a to vo výške 300 švajčiarskych frankov, ktorý môže byť v prípade zavineného nezaplatenia premenený na náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 dní. Obžalovanú súd tiež zaviazal zaplatiť manželovi odškodné vo výške 3 499,40 švajčiarskych frankov. Už odsúdená manželka následne voči tomuto rozsudku podala odvolanie, ako aj jej manžel. Zamietnutím odvolania zo strany manželky Najvyšší súd kantónu Aargau potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozsudkom zo 16. októbra 2018 o vine a treste. Čiastočným schválením odvolania manžela zaviazal obžalovanú zaplatiť manželovi náhradu škody vo výške 9 677 švajčiarskych frankov za prvostupňové konanie. 

    V posudzovanom prípade mal súd za nesporné, že obžalovaná nemala oprávnenie prihlásiť sa do Gmail účtu manžela, a preto sa neoprávnene pohybovala v systéme na spracovanie údajov tretej strany. Elektronická pošta od cudzích osôb je cudzou súčasťou celého systému spracovania údajov pre ostatných používateľov. Ponechanie hesla v bývalom manželskom dome nemožno chápať tak, že odporca by súhlasil s prístupom sťažovateľa k jeho účtu Gmail, a to najmä preto, že podľa skutočných zistení súdu nižšieho stupňa manžel vedome nezanechal index karty so zapísanými heslami na stole, ale ho tam jednoducho zabudol.

    V danom prípade sa teda obžalovaná vlámala do cudzieho emailového účtu tak, že vstúpila do emailovej adresy, na ktorú nemala oprávnenie, a to pomocou hesla, ktoré nemala oprávnenie používať. Obišla tým elektronické zabezpečenie účtu manžela a prekonala bariéry prístupu do systému spracovania údajov. Nič na tom nemení skutočnosť, že obžalovaná nezískala heslo aktívnym konaním zameraným na prekonanie prekážok prístupu do systému spracovania údajov, ale len ho náhodou našla v bývalej spoločnej kancelárii. Spôsob, akým páchateľ získal heslo pre neoprávnený prístup do systému spracúvania údajov, je pre posúdenie skutku ako hackerského útoku irelevantný. Trestné ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady, v ktorých páchateľ získa prístupový kód od tretej osoby. V tomto smere súd považoval situáciu za rovnakú ako v prípadoch, keď páchateľ prekoná prístupové prekážky podvodom alebo trikom, alebo získaním hesla potrebného na prístup k účtu správnym zodpovedaním „tajnej otázky“ v účte, ktorý pozná a potom sa mu zobrazí nové heslo.  

    Ako to je na Slovensku?

    Aj slovenské právo pozná obdobné protiprávne konanie. Je upravené v trestnom čine porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa ustanovenia § 196 a nasl. Trestného zákona. Tento trestný čin hovorí o úmyselnom porušení tajomstva neverejného prenosu počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci.

    Do úvahy pripadá ešte trestný čin neoprávnený zásah do počítačového systému v zmysle ustanovenia § 247 Trestného zákona. Toho sa dopustí ten, kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu. Ani v Slovenskej republike pri tomto trestnom čine nie je udelená výnimka pre manželské páry, ak by išlo o neoprávnené prístupy do zabezpečených informačných systémov. Hoci nie je známy takýto prípad prudkej reakcie manžela pri neoprávnenom vstupe manželky do jeho emailu, treba mať stále na pamäti, že právo na súkromie každej osoby je potrebné rešpektovať.