Pokuta za pitie alkoholu na verejnosti

V tejto vynikajúcej analýze sa dozviete či napríklad môžete dostať pokutu za popíjanie piva na verejnosti. 

JUDr. Marcel Ružarovský 12. 04. 2018 10 min.

    Môžem dostať pokutu, ak je fľaša zabalená alebo pijem z fľaše označenej ako nealko?

    Požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách samo o sebe nie je priestupkom ani trestným činom. Zákon č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZOZAN“) však umožňuje obciam (mestám), aby všeobecne záväzným nariadením obce (ďalej aj ako „VZN“) upravili zákaz alebo obmedzenie požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach.

    Takéto všeobecne záväzné nariadenia obce (mesta) možno nájsť vo viacerých obciach (mestách) na Slovensku, napr. v Bratislave[1], Seredi[2] či Trnave[3].

    Ak osoba poruší zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce zo všeobecne záväzného nariadenia obce týkajúce sa požívania alkoholu na verejne prístupnom mieste, dopustí sa priestupku proti verejnému poriadku podľa ustanovenia § 48 zákona o priestupkoch, za čo jej môže byť uložená pokuta do 33 eur.

    Príslušným orgánom na objasnenie priestupku je jednak príslušník Policajného zboru [ustanovenie § 58 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 písm. b) zákona o priestupkoch] a jednak aj príslušník Obecnej (mestskej) polície [ustanovenie § 58 ods. 3 písm. d) v spojení s § 86 písm. b) zákona o priestupkoch]. Títo sú rovnako oprávnení rozhodnúť o uložení pokuty za priestupok podľa ustanovenia § 48 zákona o priestupkoch aj v blokovom konaní. V prípade správneho konania by o priestupku rozhodoval príslušný Okresný úrad. Pokuta však bude v prípade blokového ako aj správneho konania rovnaká, t. j. maximálne 33 eur. Vzhľadom na to, že v praxi spravidla priestupky spočívajúce v požití alkoholu na miestach a v čase zakázanom podľa VZN objasňujú mestskí policajti, budeme ďalej rozoberať iba právomoci obecného, resp. mestského policajta (v ďalšom texte už len ako „policajt“).

    Pojem „verejne prístupné miesto“ ZOZAN nevymedzuje a spravidla si ho vymedzí konkrétna obec (mesto) vo svojom nariadení, prípadne len vymenuje určité miesta (napr. ulice, námestia, mestské časti), na ktoré sa zákaz alebo obmedzenie požívania alkoholických nápojov bude vzťahovať, pričom pri definovaní predmetného pojmu si možno vypomôcť aj inými zákonmi, napr. ustanovenie § 18 zákona o zhromažďovacom práve pod verejným priestranstvom rozumie pozemné komunikácie (s výnimkou neverejných účelových komunikácií) ako námestia, triedy a ulice, ako aj ďalšie priestory pod šírym nebom prístupné každému bez obmedzenia.

    Ďalším pojmom, ktorý je v tejto súvislosti dôležité ozrejmiť, je pojem „alkoholický nápoj“.

    Podľa ustanovenia § 1 ZOZAN, alkoholickými nápojmi na účely tohto zákona sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.

    Alkoholickým nápojom sa teda rozumie nápoj s viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.

    V súvislosti s otázkou, či je možné uložiť pokutu aj keď je fľaša zabalená alebo označená ako nealko, je potrebné zdôrazniť, že priestupkom je požitie alkoholu, ako tekutiny s požadovaným množstvom objemového percenta alkoholu a nie je podstatné to, ako je fľaša s tekutinou označená.

    V nadväznosti na uvedené je však potrebné poukázať na to, do akej miery je policajt oprávnený kontrolovať obsah fľiaš a uvedeným spôsobom zasahovať do práv jednotlivcov. Ústava vo viacerých ustanoveniach garantuje jednotlivcovi ako slobodnej ľudskej bytosti také právne postavenie, v ktorom sa minimalizujú zásahy a obmedzenia štátu do jeho základných práv a slobôd, a to najmä v čl. 2 ods. 3, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a v čl. 13 ods. 2, podľa ktorého medze týchto jeho práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom.[4] V inom rozhodnutí Ústavný súd SR uviedol, že účelom čl. 2 ods. 3 ústavy je vymedziť základný princíp ústavnej ochrany jednotlivca v spoločnosti. Podstatou ustanovenia čl. 2 ods. 3 je prísľub Slovenskej republiky zabezpečiť každému také postavenie, ktoré mu umožní, aby sa cítil a konal ako slobodná ľudská bytosť, ktorá nebude podliehať ľubovôli verejnej moci existujúcej na území štátu.[5]

    Podľa ustanovenia § 7 písm. b) zákona o Obecnej polícii, príslušník obecnej polície pri plnení úloh je povinný dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou obecnej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom.

    Uvedené ustanovenie vyjadruje princíp proporcionality, ktorý musí byť pri výkone právomoci polície zachovávaný.

    Pokiaľ je alkoholický nápoj vo fľaši, ktorá je zabalená alebo preliaty vo fľaši označenej ako nealko (napr. minerálka), máme za to, že policajt nie je oprávnený „skúšať“, čo sa vo fľaši skutočne nachádza, nakoľko neexistuje dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku[6], ibaže z okolnosti vyplýva opak. Takýmito okolnosťami potom môžu byť napríklad hlučné či agresívne správanie sa osoby, ktorá požíva tekutiny z takto zabalenej fľaše, ťažkopádna a nezrozumiteľná artikulácia, zápach po alkohole a pod.. Koniec koncov počínanie policajta, kedy preventívne kontroluje obsah jednej fľaše za druhou považujeme za neprimerané, svojvoľné a nedôstojné.

    K pojmu dôvodné podozrenie sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011, keď uviedla, že „tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností.[7] Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôvodné podozrenie vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa.[8] Na základe uvedeného potom možno ťažko dospieť k záveru, že požitie tekutiny (v skutočnosti alkoholu) na verejnosti z fľaše od minerálky (bez ďalších okolností) zakladá „dôvodné podozrenie“, že osoba požíva alkohol.

    Je totiž potrebné si uvedomiť, že držanie alkoholu na verejnosti, hoci by bolo jeho držanie zrejmé a viditeľné, nie je priestupkom, preto v tomto kontexte policajt vôbec nie je oprávnený zisťovať obsah fľaše a vykonávať akúkoľvek aktivitu vo vzťahu k tejto osobe. Ako už bolo uvedené, museli by existovať také okolnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania priestupku, v tomto prípade požitia alkoholu na takom verejne prístupnom mieste a v takom čase, kedy to je všeobecne záväzným nariadením zakázané.

    Tu sa ale dostávame len k tomu, že policajt je oprávnený požadovať vysvetlenie za účelom objasnenia konania dotknutej osoby, nakoľko môže mať znaky priestupku, pričom vysvetlenie  môže osoba odmietnuť, ak by ním sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo postihu za priestupok.[9] O tejto možnosti musí byť dotknutá osoba policajtom poučená. Policajt môže tiež požadovať od osoby, aby sa podrobila vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi. Nutno však zdôrazniť, že hoci by aj výsledok dychovej skúšky bol pozitívny, tento dôkaz nie je relevantný v súvislosti s rozoberaným priestupkom. Pozitívna dychová skúška preukazuje iba to, že osoba je pod vplyvom alkoholu, a nie že požila alkoholický nápoj na verejnosti. Byť pod vplyvom alkoholu ale samo o sebe nie je priestupkom. Ústavný súd SR v tejto súvislosti vyslovil názor, že s požitím alkoholických nápojov na verejnom priestranstve v mestskej časti nemožno spájať domnienky o prípadnej možnosti, že sa tým vzbudí verejné pohoršenie a pod..[10]

    Nad rámec si dovolíme tvrdiť, že osoba požívajúca alkohol z fľaše od napr. minerálky, nie je povinná podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi.

    Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZOZAN, osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.

    Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 ZOZAN, príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len „policajný orgán“) sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

    Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 ZOZAN, policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.

    Pokiaľ teda nebude existovať dôvodné podozrenie, že osoba spôsobila sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholu (napr. oblečenie od krvi), neexistuje iná právna norma, ktorá by ukladala povinnosť jednotlivcom podrobiť sa dychovej skúške[11] iba z preventívneho dôvodu, za účelom zistenia, či osoba alkohol skutočne nepožila, nakoľko „posedávanie na lavičke“ v parku alebo na námestí s fľaškou v ruke, pre tretie osoby s neznámym obsahom, nie je činnosťou, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku.

    Vráťme sa ale k situácii, kedy policajt požaduje vysvetlenie od osoby požívajúcej tekutinu na verejne prístupnom mieste a javí známky požitia alkoholu, prípadne sa správa agresívne, hlučne či vulgárne. Keďže dychovou skúškou nepreukáže, že osoba požila alkohol na mieste a v čase zakázanom VZN, vynára sa otázka, ako dostatočne presvedčivo objasniť tento priestupok?

    Podľa názoru Krajského súdu Bratislava, všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie.[12] Preto ani ochutnaním, ani čuchom policajt nepreukáže, že tekutina obsahuje viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu. Na spoľahlivé zistenie bude zrejme nevyhnuté odňatie fľaše s tekutinou a následné skúmanie tekutiny pomocou technického prístroja – napr. refraktometra, alebo laboratórne či iné odborné skúmanie.

    Oprávnenie policajta odňať vec mu vyplýva z ustanovenia § 12 zákona o Obecnej polícii. Podľa naposledy označeného ustanovenia je policajt oprávnený po predchádzajúcej márnej výzve na vydanie odňať vec, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že v konaní o priestupku môže byť vyslovené jej prepadnutie alebo môže byť zhabaná, alebo môže súvisieť s trestným činom, alebo ak ide o vec hľadanú podľa § 24 ods. 4.

    Na realizáciu predmetného oprávnenia teda musia byť splnené nasledujúce podmienky:

    • osoba musí byť vyzvaná na vydanie veci – fľaše s tekutinou, o ktorej sa policajt dôvodne domnieva, že môže byť alkohol (napr. typický zápach pre alkohol),
    • výzva na vydanie veci zostane bezvýsledná,
    • možno sa dôvodne domnievať, že vec môže byť v konaní o priestupku zhabaná alebo že bude vyslovené jej prepadnutie, pričom túto podmienku považujeme za splnenú, ako je už uvedené v bode 1, ak policajti zistí, že tekutina vo fľaši má typický zápach pre alkohol.

    Prepadnutie veci možno v zmysle zákona o priestupkoch uložiť, ak vec (fľaša s tekutinou – alkoholom) patrí páchateľovi priestupku a bola použitá na spáchanie priestupku (požitie alkoholu na mieste a v čase, kedy to je zakázané VZN).

    O odňatí veci musí policajt spísať úradný záznam a osobe, ktorej bola vec odňatá, vystaviť potvrdenie o odňatí veci.

    V naznačenom prípade môže tiež nastať situácia, keď osoba, ktorej bola fľaša odňatá, následne poprie skutočnosť, že alkohol na verejnosti skutočne požila. Vzhľadom na právny stav, keď mestský policajt v podmienkach Slovenskej republiky nie je oprávnený z miest verejne prístupných vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, dostáva sa do dôkaznej núdze. V tejto súvislosti mu pomôžu azda len svedecké výpovede, prípadne záznam z mestskej kamery, ktorá by snímala dotknuté miesto.

    Záverom už len zopakujeme, že na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok podľa ustanovenia § 48 zákona o priestupkoch, sú relevantné tieto okolnosti:

    1. platné a účinné všeobecne záväzné nariadenie obce zakazujúce alebo obmedzujúce požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach,
    2. požitie nápoja osobou na mieste a v čase, kedy to VZN zakazuje, pričom táto skutočnosť musí byť spoľahlivo preukázaná,
    3. a spoľahlivé preukázanie, že nápoj, ktorý osoba požila, je alkoholickým nápojom.

    Poznámky pod čiarou:

    [1]      VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/2014, dostupné na http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043562

    [2]      VZN mesta Sereď č. 5/2014, dostupné na http://www.sered.sk/data/2_samosprava/vzn/2014/201405.pdf

    [3]      VZN mesta Trnava č. 89, dostupné na http://www.trnava.sk/sk/vseobecne-zavazne-nariadenie/89

    [4]      Nález Ústavného súdu SR zo dňa 4. februára 1997, sp. zn. II. ÚS 45/96

    [5]      Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 94/95

    [6]      Ustanovenie § 7 písm. c) zákona o Obecnej polícii.

    [7]      Dostupné na [online].[cit.18.08.2017] http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a265-rozhodnutie-generalneho-prokuratora-sr-o-nezakonnosti-postupu-policie

    [8]      Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990.

    [9]      Ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o Obecnej polícii.

    [10]    Nález Ústavného súdu SR zo dňa 4. februára 1997, sp. zn. II. ÚS 45/96

    [11]    Výnimku tvorí ustanovenie § 2 ods. 2 ZOZAN podľa ktorého, osoby do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje a sú povinné sa podrobiť orientačnej dychovej skúške. V tomto prípade sa ale jedná o priestupok podľa ZOZAN a nie podľa zákona o priestupkoch.

    [12]    Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 14. decembra 2011, sp. zn. 2S 319/2010. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2013, sp. zn. 2Sžo 32/2012