V posledných rokoch sa v mnohých krajinách začali presadzovať rôzne spôsoby organizácie práce a pracovného času. Kratšia celková dĺžka pracovného času sa uplatňuje vo viacerých členských štátoch EÚ. V rámci európskeho priestoru sú známe viaceré systémy organizácie práce a pracovného času. V článku vám bližšie predstavíme compressed working hours, v-time working a pod.

Ústrednou témou pracovnej legislatívy európskych štátov je už od 80-tych rokov minulého storočia problematika pracovného času. V posledných rokoch sa v mnohých krajinách začali presadzovať rôzne spôsoby organizácie práce a pracovného času. Počuli ste už o zero-hours contract či o on-call work?

V rámci globalizácie môže aj pracovné právo urýchľovať ako aj spomaľovať ekonomický rozvoj. Samotný vývoj pracovného práva v európskom kontexte reflektuje snahu orgánov EÚ o zvýšenie flexibility pracovnoprávnych vzťahov. Viete čo je stratégia flexicurity?

V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokáci je advokátske povolanie slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa uvedeného zákona. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory sa zaoberal prípadom, keď advokát poskytoval klientovi právne služby na základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Je takéto konanie advokáta porušením § 2 ods. 3 zákona o advokácii?

Podľa Eurostatu patrí Slovenská republika spolu s Írskom k štátom, ktoré vedú rebríček vo výške počtu zamestnancov pracujúcich v noci. Skoro až každý piaty zamestnanec na Slovensku pracuje v noci, čo je oproti ostatným štátom Európskej únie vysoko nad priemerom. Prečo majú vyšší podiel na práci v noci práve ženy a ako upravuje nočnú prácu slovenský Zákonník práce?

Málokto by očakával, že takzvaný „sesterský zákon“ sa tak minie účinkom a povedie k početným prešľapom zamestnávateľov voči zdravotníckym zamestnancom. Zákon NR SR č. 62/2012 Z. z. totiž v snahe zlepšiť hmotné zabezpečenie zdravotníckych zamestnancov na Slovensku zdravotníckym zariadeniam jednoducho nariadil skokovito zvýšiť mzdy všetkým zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám. Reakcia neštátnych zamestnávateľov nenechala na seba dlho čakať...

V stredu 29. januára 2014 Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol, že výpoveď zdravotnej sestre Denisy Wagnerovej je neplatná. Z tohto pracovný pomer pani Wagnerovej vo všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom naďalej trvá. Súd zároveň nariadil prevádzkovateľovi žiarskej nemocnice, aby zaplatil trovy súdneho konania a poškodenej uhradil mzdu od neplatného ukončenia pracovného pomeru doteraz. Prvostupňové rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné a je pravdepodobné, že žalovaný sa odvolá.

Práve občania so zdravotným postihnutím predstavujú sociálnu skupinu obyvateľstva vyžadujúcu veľkú pozornosť zo strany štátu a to aj v oblasti politiky zamestnanosti. Kto je považovaný za zdravotne postihnutého a aké má povinnosti zamestnávateľ voči takýmto osobám?

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v samotnej právnej úprave predstavuje najrozsiahlejšiu súčasť pracovného práva Európskej únie. Európska komisia obdržala viacero sťažností a následne Slovenskej republike zaslala stanovisko, v ktorom poukazuje na rozpor slovenskej právnej úpravy so smernicou o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci.

Richterova novela je zmenou a doplnením už „bradatého“ a viackrát novelizovaného zákona o kolektívnom vyjednávaní. Vypracoval ju tím právnikov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod gesciou ministra Jána Richtera zo Smer-SD, ktorý ju predložil do parlamentu. Richterova novela vyvolala búrku nevôle v radoch opozície a pobúrila tak podnikateľské kruhy, ako aj zahraničných investorov. Hoci zákon vetoval prezident Gašparovič, Národná rada SR ho opätovne schválila absolútnou väčšinou poslaneckých hlasov a inkriminovaná Richterova novela nadobudla účinnosť 1.1. 2014.