Reforma justície – nová súdna mapa

Po dlhej ceste a viacerých odlišných predložených návrhoch je reforma súdnej mapy na svete napriek veľkej kritike, ktorá smerovala voči jej zneniu aj procesu prípravy. Pozrime sa, ako sa reforma dotkne justičných štruktúr od 01. júna 2023.

Michaela Nemcová 03. 05. 2022 7 min.

    V januári 2022 schválila vláda na rokovaní balík zákonov k reforme súdnej mapy, ktorý predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Cieľom súdnej reformy je vznik nových, moderných mestských súdov v Bratislave a Košiciach a odlišné usporiadanie okresných a odvolacích súdov. Reforma má ľuďom priniesť zrýchlenie a skvalitnenie rozhodovanie súdov a zároveň sudcom lepšie pracovné podmienky. Reforma súdnej mapy je kľúčovým projektom vlády, na ktorý je naviazaných skoro pol miliardy eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Základom reformy je špecializácia sudcov na štyri hlavné súdne agendy – rodinnú, civilnú, trestnú a obchodnú.

    Dňa 17. februára 2022 však parlament odmietol zriadenie mestských a krajských súdov a do ďalšieho čítania sa tak z celkovo štyroch návrhov dostal iba návrh zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, podľa ktorého malo dôjsť ku geografickému zväčšeniu obvodov okresných súdov. Následne bol v marci v prvom čítaní schválený aj návrh zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pokračovanie procesu rokovania vyústilo do schválenia uvedených návrhov v parlamente dňa 27. apríla 2022 a to ústavnou väčšinou, čím poslanci NR SR odobrili reformu súdnej mapy.

     „Vzniknú nové mestské súdy v Bratislave a Košiciach. Vďaka zväčšeniu súdnych obvodov budeme mať špecializovaných sudcov, čo ľuďom prinesie rýchlejšie, kvalitnejšie aj zrozumiteľnejšie súdne rozhodnutia. Novinkou budú aj samostatné správne súdy na Slovensku, ktoré riešia spory medzi občanom a štátom.“[1]

    Rezort spravodlivosti uvádza, že schválením vládneho návrhu súdnej mapy došlo k reflektovaniu pripomienok naprieč sudcovskou komunitou a prokuratúrou, čo je zárukou pozitívneho prínosu a zmien v našej justícií, nakoľko reforma odráža pripomienky osôb, ktoré sa pohybujú v jej vnútornej štruktúre a tým pádom najlepšie vidia, kde sú medzery v súdnom systéme. Okrem pripomienok sudcov a prokurátorov boli do úvahy vzaté aj pripomienky poslancov NR SR, ktoré odzneli počas rokovania o návrhu. Pri porovnaní týchto tvrdení s názormi viacerých sudcov však môžeme pozorovať nesúlad pohľadov či už na finálnu podobu súdnej mapy, ale aj na proces jej tvorby.

    Ministerstvo spravodlivosti ubezpečuje, že schválením návrhu súdnej mapy sa odstránili obavy z prepúšťania zamestnancov alebo z povinnosti sudcov odchádzať na iné súdy, resp. na súdy do iných miest, keďže návrh do veľkej miery zachoval pracoviská súdov, čím im dáva priestor aby fungovali ďalej.

    Kľúčovou zmenou, ktorú schválený návrh prinesie, je zväčšenie obvodov.

    „Zväčšenie obvodov na okresnej úrovni  dáva priestor na to, aby všetci sudcovia spadli do jedného koša. Tým vytvárame priestor, aby sa sudcovia mohli špecializovať na hlavné agendy, aby fungoval skutočne náhodný výber vecí, ktoré dostane sudca na stôl a aby rozhodnutia boli rýchlejšie, kvalitnejšie a zrozumiteľnejšie pre ľudí. A o to pri reforme súdnej mapy ide.“[2]

    Pre pripomenutie uvádzame hlavné ciele súdnej mapy:

    Špecializácia sudcov – Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo predpokladá kvalitnejšie rozhodnutie. Po zmene súdnej mapy budeme mať na Slovensku 5 špecializovaných skupín sudcov – civilných, obchodných, trestných, rodinných a správnych. Doposiaľ a najmä na malých súdoch máme desiatky nesúrodých skupín sudcov, z ktorých každá robí z uvedených agend časť a v rôznom rozsahu. Po zmene súdnej mapy budeme mať minimálne 3 špecializovaných sudcov v každej agende. Zabezpečí sa tak aj to, že prípad bude pridelený sudcovi cez skutočne náhodný výber z väčšieho množstva sudcov, ktorý je dnes najmä na menších súdoch často iluzórny.

    Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov má zabezpečiť rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhý čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

    Primeraná dostupnosť – skôr ako o prístupe k súdu sa nám zdá vhodnejšie hovoriť o prístupe k spravodlivosti, pretože o tú ide a táto nie je daná kilometrami cesty na súd, ale rýchlosťou a kvalitou rozhodovania. Ide o napĺňanie práva na súdnu ochranu. Právo na súd v každom meste neexistuje. Právo na spravodlivé rozhodnutie v primeranej lehote, naopak, existuje. A toto právo vedia napĺňať len efektívne fungujúce súdy.

    Transparentnosť – dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, ale aj riadiace orgány súdnictva. Občan si vďaka elektronizácii súdneho konania bude môcť veľmi jednoducho zistiť (vzdialeným prístupom do spisu) aktuálny stav konania. Verejnosť zasa bude môcť porovnať sudcov a sudkyne rovnomerne zaťažených v jednej agende v ich výkonnosti. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

    Samostatné správne súdy

    V dôsledku schválenej zmeny vzniknú na Slovensku samostatné správne súdy so sídlami v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Agenda správnych súdov je osobitnou a práve z tohto dôvodu je táto zmena považovaná za dôležitý krok reformy. Vybudovanie správneho súdnictva má vytvoriť garanciu, že princípy právneho štátu vláda na ceste k demokracii berie vážne a že práve spory medzi občanom a štátom v tom majú dôležité miesto.

    Nové mestské súdy v Bratislave a v Košiciach

    V Bratislave a v Košiciach vzniknú nové mestské súdy. Vláda považuje túto reorganizáciu súdov za obrovský krok, a to najmä z toho dôvodu, že okresné súdy v Košiciach a v Bratislave riešia štvrtinu všetkých súdnych prípadov na Slovensku a ich fungovanie pre ľudí reflektuje dôveryhodnosť justície na Slovensku. V Bratislave vzniknú štyri nové mestské súdy (premenou zo súčasných okresných, Mestský súd Bratislava IV má vzniknutím spojením OS BA IV a V) a v Košiciach jeden nový mestský súd.

    Kauzálna príslušnosť súdov v Bratislave bude pre vybavovanie určenej hlavnej súdnej agendy, a to Mestský súd Bratislava I pre trestnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava II pre rodinnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava III pre obchodnoprávnu agendu a Mestský súd Bratislava IV pre občianskoprávnu agendu. Týmto prerozdelením agendy sa má docieliť špecializácia sudcov na hlavné agendy, rovnomerné zaťaženie sudcov a rovnaký prístup k spravodlivosti pre ľudí bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti bývajú.

    Okresné súdy

    V zmysle schválenej reformy vznikne 33 obvodov okresných súdov a 36 okresných súdov namiesto 54 okresných súdov, ktoré fungujú v súčasnosti. Zväčšenie súdnych obvodov má prispieť k špecializácii sudcov, čo sa má pretaviť do rýchlejších, kvalitnejších a zrozumiteľnejších súdnych rozhodnutí.

    „Vo zväčšenom obvode bude môcť občan v prípadoch ustanovených zákonom podať svoju vec tak na najbližšom pracovisku, ako aj v sídle súdu. Na pojednávaniach a iných úkonoch súdu sa bude môcť účastník konania zúčastniť v sídle súdu, rovnako ako na pracovisku. Súd sa tak účastníkom konania nevzdiali, práve naopak. Navyše, pojednávanie bude možné aj na pracovisku iného orgánu verejnej moci, napríklad na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V civilnej agende bude možné aj online pojednávanie. Účastník konania sa na ňom bude môcť zúčastniť z ktoréhokoľvek miesta umožňujúceho online pripojenie, prípadne spred obrazovky v budove najbližšieho súdu, či pracoviska súdu,"

    vysvetľuje rezort spravodlivosti v tlačovej správe zo dňa 31. mája 2023.

    Krajské súdy

    Počet krajských súdov sa nemení, avšak cieľ súdnej mapy bude aj napriek tomu naplnený, nakoľko obchodnoprávnu a rodinnoprávnu agendu budú vybavovať kauzálne príslušné krajské súdy, čo v prípade  obchodnoprávnej agendy bude Krajský súd v Bratislave pre obvody Bratislava, Trnava a Nitra, Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Banská Bystrica, Trenčín a Žilina a Krajský súd v Košiciach pre obvody Košice a Poprad.

    V prípade rodinnoprávnej agendy to bude Krajský súd v Trnave pre obvody  Bratislava, Trnava a Nitra, Krajský súd v Žiline pre obvody Banská Bystrica, Trenčín a Žilina a Krajský súd v Prešove pre obvody Košice a Poprad. V platnosti naďalej ostáva, že všetky krajské súdy budú aj naďalej vybavovať občianskoprávnu a trestnoprávnu agendu.

    Súdy budú môcť zároveň viac využívať aj online formu pojednávania. Osobitne v odvolacej rodinnoprávnej agende sa zavádza pravidlo, že sudcovia vycestujú za účastníkom konania na krajský súd, ktorý je pre neho  v obvode bližšie.

    Všetky mapy obvodov nájdete na https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/aktuality/?eid=3716.

    • Poznámky pod čiarou