Základné povinnosti osôb povinných platiť DPH

Byť platiteľom DPH so sebou prináša rôzne administratívne povinnosti, ktoré si musí každý daňový subjekt svedomito strážiť, aby sa vyvaroval nepríjemnostiam s daňovými úradmi. Práve ucelenému výpočtu povinností je venovaný tento článok.

Peter Varga 19. 03. 2012 6 min.
Flipping pages from 4freephotos.com Flipping pages from 4freephotos.com by alegri

Cieľom tohto príspevku je detailnejšie rozobrať povinnosti platiteľov DPH pri platení DPH, ktorými sú:

  1. vedenie záznamov;
  2. vystavovanie faktúr; a
  3. podávanie daňových priznaní.

Vedenie záznamov

Vo všeobecnosti platí, že platiteľ DPH má povinnosť viesť podrobné záznamy o dodaných tovarov a službách v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. V týchto záznamoch je platiteľ DPH povinný uvádzať všetky údaje rozhodujúce pre správne určenie dane.

Záznamy majú zachytávať tieto údaje:

  • dodanie tovarov a služieb do iného členského štátu;
  • nadobudnutie tovaru z iného členského štátu;
  • prijatie služieb z iného členského štátu;
  • dovoz tovaru;
  • platby prijaté pred dodaním tovarov a služieb;
  • platbách poskytnutých pred nadobudnutím alebo dodaním tovarov a služieb;
  • premiestnenom tovare z iného členského štátu;
  • odoslanom tovare z iného členského štátu;
  • hnuteľnom hmotnom majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.

Túto povinnosť platiteľa dane nahrádza daňový zástupca v prípadoch, ak zastupuje dovozcov, ktorí dodávajú tovar do tuzemska a následne ho dodávajú do iného členského štátu. Tu je povinnosťou takéhoto daňového zástupcu, aby viedol osobitný zoznam za každého takto zastúpeného dovozcu.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“) ďalej ukladá povinnosť platiteľom DPH viesť záznamy tak, aby členili tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane.

Zákon o DPH ukladá povinnosť aj neplatičom DPH, a síce osobám, ktoré sú v zmysle môjho článku o registráciách pre účely DPH, osoby s prideleným IČ DPH, ale nie sú platitelia DPH (ja ich nazývam „nepravý platiteľ DPH“). Tieto osoby sú povinné viesť záznamy o:

  • nadobudnutých tovarov z iného členského štátu;
  • dodaným službách s miestom dodanie v inom členskom štáte; a
  • prijatých službách, kde je táto osoba povinná platiť daň.

Všetky tieto povinnosti sú výsledkom harmonizačných snáh EU, ktorej cieľom je čo najviac zjednodušiť dodanie tovarov a služieb v EU. Podnikateľ sa tým pádom môže spoľahnúť, že podobné alebo rovnaké pravidlá fungujú aj v inom štáte EU.

Vystavovanie faktúr

Platiteľovi DPH ukladá zákon o DPH niekoľko povinností, a síce vyhotoviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti:

  1. Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou;
  2. Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené;
  3. Pri dodaní tovaru zásielkovou formou;
  4. Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte;
  5. Pri dodaní tovaru alebo služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov;
  6. Pri premiestnení tovaru z tuzemska do iného členského štátu;
  7. Pri dodaní služby, pri ktorej vzniká povinnosť platiť daň zákazníkovi v inom členskom štáte

Zákon o DPH pre zjednodušenie celej administratívy umožňuje vyhotovenie len jednej súhrnnej faktúry, ktorá však nesmie pokrývať viac ako jeden kalendárny mesiac. Platiteľ vyhotoví súhrnnú faktúru najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

Zákon o DPH ďalej upravuje možnosť zaradenia rôznych dokladov do faktúr. Ide hlavne o dohody o platbách nájomného, za elektrinu, vodu, plyn, teplo, cestovný lístok, nálepky určené na preukázanie oprávnenia užívať diaľnice, rýchlostné cesty a podobne, doklad vyhotovený registračnou pokladnicou, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nepresiahne sumu 1659,70 EUR.

Faktúra musí obsahovať:

  1. meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň;
  2. meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené;
  3. poradové číslo faktúry;
  4. dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry;
  5. dátum vyhotovenia faktúry;
  6. množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby;
  7. základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene;
  8. uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane; a
  9. výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Podávanie daňových priznaní

Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Vlastnou daňovou povinnosťou sa rozumie prevýšenie celkovej výšky dane okrem dane pri dovoze, nad celkovou výškou odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Zdaniteľným obdobím je kalendárny mesiac. Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 331.939,19 EUR, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Platiteľ si však v takom prípade môže ľubovoľne zvoliť aj kalendárny mesiac ako zdaniteľné obdobie. Ak platiteľovi vznikne v zdaňovacom období nadmerný odpočet, odpočíta ho od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. V prípade, ak platiteľ nemôže v nasledujúcom zdaňovacom období odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti, vráti daňový úrad neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, bez podania žiadosti alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie. Povinnosť podať daňové priznanie nemá platiteľ, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane.

Okrem platiteľom sú aj iné osoby povinné podať daňové priznanie, a síce:

A) Zahraničné osoby, ak v zdaňovacom období uskutočnili zdaniteľný obchod alebo im vznikol právo na odpočítanie dane;

B) Osoby, ktoré nie sú platiteľom, ale na faktúre uviedli DPH alebo dodali tovar alebo službu s inštaláciou alebo montážou alebo pri reklamných, poradenských, účtovných službách, ktoré jej dodala zahraničná osoba (aj mimo EU). Ak je miesto dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je povinná táto osoba podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť. Tieto osoby sú povinné podať daňové priznanie aj v prípade, ak nadobúdali nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, tu je však lehota podať daňové priznanie 7 dní odo dňa nadobudnutia nového dopravného prostriedku;

C) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava I za obdobie kalendárneho štvrťroka do 25 dní po jeho skončení. K daňovému priznaniu je povinný doložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných tovarov osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.

Záver

Zákon o DPH jasne formuluje povinnosti nie len platiteľom DPH, ale aj neplatiteľom DPH, preto apelujem na striedmosť pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov, pretože Vám môžu vzniknúť v súvislosti s týmito obchodmi povinnosti aj vo vzťahu k zákonu o DPH.