Zákon o obetiach trestných činov

Poslanci schválili návrh zákona o obetiach trestných činov až 139 hlasmi. Predmetná úprava by mala zlepšiť prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí v rámci trestného konania, ktorou sú obete trestných činov.

Zákon o obetiach trestných činov

Predmetným zákonom sa vykonáva niekoľkoročne očakávaná úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) do právneho poriadku SR.

Je vhodné poznamenať, že tak ako pri zavadzaní trestnej zodpovednosti právnických osôb aj pri ochrane obetí trestných činov patríme k posledným štátom v rámci EÚ, ktoré prijali takúto osobitnú právnu úpravu. Deadline na transpozíciu sme zmeškali, keďže bol smernicou určený na 16. november 2015.

K čiastočnej transpozícii smernice 2012/29/EÚ došlo zákonom č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní. Sami si môžete vytvoriť svoj názor o dôležitosti predmetných práv pre zákonodarcu z toho, že tak významná oblasť ako je postavenie obetí trestných činov sa čiastočne transponovala cez zákon o zozname látok...

Čo upravuje nový zákon o obetiach trestných činov?

Tento nový zákon o obetiach trestných činov komplexne upravuje:

  1. práva obetí trestných činov,
  2. odškodňovanie obetí násilných trestných činov a 
  3. mechanizmus podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov.

Vďaka predmetnej úprave sa najmä posilňuje postavenie obetí trestných činov v trestnom konaní.

Zákon je rozdelený do piatich častí.

Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov, ktoré sa vzťahujú na celý návrh zákona.

Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod.

Trestný poriadok upravuje procesné postavenie obete ako „poškodeného“, ktorým môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka.

Druhá časť zákona upravuje práva obetí trestných činov. Práva obetí trestných činov sú čiastočne upravené aj v Trestnom poriadku. Zákon v tejto časti upravuje najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte a zdôrazňuje ich poskytovanie pre obeť zrozumiteľným spôsobom. Zákon v tejto časti zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj:

  • právo na právnu pomoc,
  • právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a 
  • právo na finančné odškodnenie.

Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti návrhu zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý sa týmto návrhom zákona zároveň ruší.

Štvrtá časť zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Táto podpora sa bude vykonávať prostredníctvom akreditácie programu podpory obetí trestných činov a dotácií.

V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Novinky v Trestnom poriadku

Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa v Trestnom poriadku:

  • rozširujú základné zásady trestného konania,
  • pojmový aparát používaný Trestným poriadkom,
  • nanovo upravujú informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi,
  • posilňuje postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom,
  • rozširujú sa možnosti poskytovania najmä právnej pomoci poškodenému,
  • upravujú podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí,
  • obmedzuje sa využitie inštitútu konfrontácie,
  • mení sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to jeho nahradení jediným účelom, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikujú sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného,
  • v neposlednom rade sa upravuje tzv. adhézne konanie.

Účinnosť predkladanej právnej úpravy je od 1. januára 2018.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
    • zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok