Zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie zo strany zhotoviteľa

V tomto príspevku sa venujeme jednej z najčastejšie využívaných klauzúl o prenesení rizika objednávateľa za správnosť projektovej dokumentácie, ktorú v rámci výstavbového projektu zabezpečil, na zhotoviteľa.

Zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie zo strany zhotoviteľa

Úvod

V stavebnej praxi si zmluvné strany ošetrujú riziká spojené s výstavbovým projektom formou prerozdelenia rizík účastníkov projektu. Účelná alokácia rizík je zásadným predpokladom úspešnosti celého projektu. Naopak, neúčelná alokácia rizík (t.j. taká alokácia rizík, ktoré zhotoviteľ  alebo objednávateľ nevie ovplyvniť) vedie ku komplikáciám a špekulatívnemu konaniu na stranách jednotlivých účastníkov výstavbového projektu. V tomto príspevku sa chceme venovať limitom aplikácie jednej z najčastejšie využívaných zmluvných klauzúl o prenesení zodpovednosti za vady projektovej dokumentácie zabezpečenej objednávateľom na zhotoviteľa.

 

Projektová dokumentácia ako pokyn objednávateľa

Pokiaľ zhotoviteľ zabezpečuje spracovanie projektovej dokumentácie v rámci diela (tzv. Design – Build dodávka), zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie v zásade nie je spornou otázkou. Otázna sa zdá byť situácia, kedy projektovú dokumentáciu zabezpečil objednávateľ. V praxi sa v zmluvách o dielo často vyskytujú klauzuly, na základe ktorých objednávateľ prenáša zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie, ktorú zabezpečil a odovzdal zhotoviteľovi v súvislosti s predzmluvnými (spracovanie cenovej ponuky) a zmluvnými vzťahmi (uzavretie zmluvy o dielo).

V prvom rade je potrebné uviesť, že za vady a nedostatky projektovej dokumentácie je primárne zodpovedný projektant. Povaha jeho zodpovednosti je daná jednak záväzkovo právnym vzťahom medzi projektantom a objednávateľom (najčastejšie to bude zmluva o dielo) a jednak vyplýva z noriem verejného práva, a to § 46 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie a aj za jeho realizovateľnosť. Projektant je povinný v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhovať nové budovy a významne obnovované existujúce budovy s využitím vhodných stavebných konštrukcií, alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa povahy a následkov vád projektovej dokumentácie sa uplatní teda obchodnoprávna, správna alebo trestná zodpovednosť projektanta.

Ak objednávateľ predloží zhotoviteľovi k realizácií diela projektovú dokumentáciu s vadami, vzniká otázka, aký to má dopad na práva a povinnosti zhotoviteľa.

Máme za to, že u zhotoviteľa sa predpokladá určitá úroveň odbornosti a profesionality, na ktorej základe by mal byť schopný upozorniť objednávateľa na vady projektovej dokumentácie, aj keď tento projekt nevytvoril. Ak ho na nevhodnosť, či vady projektovej dokumentácie neupozorní, mala by nastúpiť zodpovednosť za vady diela, ktoré vznikli v dôsledku nevhodne použitého projektu. Uvedený právny názor vychádza z § 551 Obchodného zákonníka, pričom projektovú dokumentáciu v kontexte označeného ustanovenia vnímame ako pokyn objednávateľa.

Je však nutné upozorniť na to, že zodpovednosť za vady projektu nie je kvalitatívne rovnaká u projektanta a zhotoviteľa. V prípade zhotoviteľa je limitovaná mierou odbornej starostlivosti, ktorá pri oboch profesiách je rôzna. Ak by išlo o vadu, ktorú zhotoviteľ nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, nebude za takú vadu projektu zodpovedať, aj keby sa k tomu v zmluve o dielo uzavretej medzi objednávateľom a zhotoviteľom zaviazal. Z uvedeného dôvodu je možnosť zmluvnej alokácie rizika spočívajúcej v správnosti projektovej dokumentácie zabezpečenej objednávateľom limitovaná odbornou starostlivosťou, ktorá sa na strane zhotoviteľa predpokladá a ktorá mu objektívne umožňuje posúdiť správnosť projektovej dokumentácie. V rámci vzniknutého sporu by bolo úlohou súdu zisťovať, či zhotoviteľ mohol a mal možnosť zistiť v rámci svojej odbornej starostlivosti vadu projektovej dokumentácie. 

V stavebnej praxi sa je možné stretnúť aj s takým riešením, kedy objednávateľ postúpi práva voči projektantovi na zhotoviteľa, aby tento mal možnosť všetky prípadné nedostatky a vady projektovej dokumentácie riešiť priamo s projektantom a voči objednávateľovi je potom miera zodpovednosti nastavená prísnejšie ako v prípade, kedy zhotoviteľ posúdi správnosť projektu v limitoch toho, čo je možné od neho rozumne a spravodlivo očakávať.

Riešenie zodpovednostných otázok týkajúcich sa vád a nedostatkov projektov je zásadná téma v každom výstavbovom projekte. Slovenský Obchodný zákonník explicitnú úpravu neobsahuje, avšak v praxi sa vytvorili/ustálili zmluvné mechanizmy, ktorým sme sa pokúsili v tomto príspevku bližšie venovať. Pre zaujímavosť uvedieme, že nový český Občiansky zákonník reflektoval na potreby praxe a výslovne upravil na strane zhotoviteľa právne otázky týkajúce sa zodpovednosti za vady projektovej dokumentácie.

 

Záver

V tomto príspevku sme sa pokúsili bližšie zaoberať možnosťou zmluvne alokovať riziko objednávateľa spočívajúce v správnosti projektovej dokumentácie. Dospeli sme k záveru, že možnosť preniesť zodpovednosť za vady projektu, ktorý zabezpečil objednávateľ, na zhotoviteľa tu je, avšak je limitovaná mierou odbornej starostlivosti, ktorú na strane zhotoviteľa môžeme rozumne a spravodlivo očakávať.