Absencia poučenia o práve na právnu pomoc

Z ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, súd vyzve žalobcu na doplnenie alebo opravu tohto podania. Čo musí takáto výzva (uznesenie) súdu obsahovať a absencia ktorej náležitosti môže spôsobiť porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu sa dočítate v nižšie.

Martina Beňovská 25. 02. 2022 4 min.

    Súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol dôvodiac, že nemalo zákonom predpísané náležitosti žaloby v súlade s ustanoveniami § 127 ods. 1 a § 132 Civilného sporového poriadku (CSP). Súd uviedol, že po doručení podania žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia doplnil svoje podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou. Žalobcu zároveň poučil o následkoch nedoplnenia podania. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním, avšak súd prvej inštancie posúdil uvedené podanie tak, že žalobca týmto podaním vady neodstránil. Vzhľadom k uvedenému súd podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcu odmietol.

    Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie uznesením správne v súlade so zákonom odmietol podanie žalobcu pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V danom prípade išlo o neoznačenie strán sporu, nedoplnenie opísania rozhodujúcich skutočností a žalobného petitu.

    Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca podal na súd prvej inštancie podanie označené ako žaloba o náhradu škody, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal povinných k úhrade škody vo výške 900,- eur. V žalobe žalobca neoznačil dostatočne strany sporu, a neopísal dostatočne rozhodujúce skutočnosti a žaloba tiež neobsahovala žalobný petit, t. j. budúci výrok rozhodnutia vo veci samej, ktorý musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, aby po jeho prevzatí do výroku rozhodnutia súdu mohol byť prípadne nariadený jeho výkon. Uznesením súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia doplnil svoje podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou a to konkrétne: aby opravil a doplnil jednoznačné označenie strán sporu na strane žalobcu a žalovaného, opísal rozhodujúce skutočnosti k sporu vzťahujúce sa, označil a pripojil dôkazy na ich preukázanie a uviedol presný, určitý a vykonateľný žalobný petit - ako má znieť výrok rozhodnutia, vydania ktorého sa žalobou domáha. Zároveň poučil žalobcu o následkoch nedoplnenia podania. Žalobca svoje podanie následne doplnil a súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky podanej žaloby čiastočne odstránil v intenciách výzvy súdu. Súd prvej inštancie však posúdil následné podanie tak, že žalobca vady neodstránil a podanie žalobcu odmietol.

    Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, pre ktoré zákonom predpísané náležitosti súd prvej inštancie nemôže v konaní pokračovať, keď iba stroho konštatoval, že podanie žalobcu je vecne a procesne neúplné, žalobca svojim následným podaním uvedené vady neodstránil a súd pre uvedené nedostatky nemôže v konaní pokračovať. Súd prvej inštancie neuviedol, o aké zákonom predpísané náležitosti ide, a z tohto hľadiska napadnuté uznesenie nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2CSP), pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

    Navyše pri pochybnostiach súdu prvej inštancie má súd vždy k dispozícii informatívny výsluch. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by súd predvolal žalobcu na výsluch.

    Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca je v oblasti procesného práva laikom a tomu musí zodpovedať aj prístup súdu pri poučovaní o procesných právach. Súd prvej inštancie preto môže pristúpiť k odmietnutiu žaloby vtedy, ak sa žalobcovi poskytne prístup k spravodlivosti aj materiálne vrátane efektívneho poučenia o jeho právach, vrátane práva na odbornú právnu pomoc.

    Pri vypracovaní výzvy bolo tiež potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 160 ods. 2 CSP tak, že žalobca mal byť procesne poučený o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Súd podľa § 160 ods. 1 CSP mal poskytnúť poučenie o procesných právach a povinnostiach v rozsahu stanovenom Civilným sporovým poriadkom, pričom o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci musí súd stranu sporu poučiť vždy.

    Súd prvej inštancie si v tomto smere svoju povinnosť nesplnil. S ohľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie, ktorý odmietol podanie žalobcu bez toho, aby ho poučil o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže z týchto dôvodov neboli dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého uznesenia a ani na jeho zmenu, odvolací súd toto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

    Pri ďalšom rozhodovaní o podaní žalobcu súd poučí žalobcu v súlade s ustanovením § 160 ods. 2 CSP, poskytne mu primeranú lehotu na vyjadrenie a na základe jeho vyjadrenia bude postupovať podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti.

    zdroj: uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/224/2018 zo dňa 23.04.2019