Čo pochovalo UBER?

Uponáhlané predvianočné obdobie bolo prerušené neuveriteľne početnou nádieľkou rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Jedným z nich bolo aj dlhoočakávané rozhodnutie o hraniciach tzv. zdieľanej ekonomiky vo veci UBER vs. španielski taxikári.

Čo pochovalo UBER?

Elektronická platforma Uber poskytuje prostredníctvom aplikácie pre smartfóny odplatnú službu, ktorá spočíva v skontaktovaní neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta. V roku 2014 profesijné združenie taxikárov mesta Barcelona (Španielsko) podalo žalobu na Juzgado de lo Mercantil no 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 Barcelona, Španielsko), ktorou sa domáhalo určenia, že činnosti spoločnosti Uber Systems Spain prepojenej so spoločnosťou Uber Technologies (spolu ďalej len „Uber“) predstavujú klamlivé praktiky a nekalosúťažné konanie.

Ani Uber Systems Spain, ani neprofesionálni vodiči dotknutých vozidiel totiž nemajú potrebné licencie a povolenia upravené nariadením o taxislužbách aglomerácie Barcelona. S cieľom zistiť, či praktiky spoločnosti Uber možno považovať za nekalosúťažné a v rozpore so španielskymi pravidlami hospodárskej súťaže, Juzgado de lo Mercantil no 3 de Barcelona považuje za nevyhnutné overiť, či Uber musí alebo nemusí mať predchádzajúce administratívne povolenie. Na tieto účely považuje za potrebné stanoviť, či sa služby poskytované touto spoločnosťou majú považovať za dopravné služby, špecifické služby informačnej spoločnosti alebo kombináciu oboch týchto druhov služieb. Od zvolenej kvalifikácie totiž závisí, či možno spoločnosti Uber uložiť povinnosť získať predchádzajúce administratívne povolenie. Konkrétne, ak by sa na služby poskytované spoločnosťou Uber vzťahovala smernica oslužbách na vnútornom trhu1 alebo smernica o elektronickom obchode2, nemožno činnosti spoločnosti Uber považovať za nekalosúťažné.

Svojím dnešným rozsudkom Súdny dvor konštatuje, že sprostredkovateľskú službu, akou je služba dotknutá vo veci samej, ktorej účelom je prostredníctvom aplikácie pre smartfóny skontaktovať za odplatu neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, je nutné považovať za neoddeliteľne spätú s dopravnou službou, a preto sa na ňu vzťahuje kvalifikácia „služby v oblasti dopravy“ v zmysle práva Únie. Táto služba preto musí byť vylúčená z pôsobnosti slobodného poskytovania služieb vo všeobecnosti, ako aj zpôsobnosti smernice o službách na vnútornom trhu a smernice o elektronickom obchode.

Ztoho vyplýva, že vsúčasnom stave práva Únie prináleží členským štátom, aby so zreteľom na všeobecné pravidlá Zmluvy o fungovaní EÚ upravili podmienky poskytovania takýchto služieb.

Súdny dvor vprvom rade zastáva názor, že služba poskytovaná spoločnosťou Uber nepredstavuje len sprostredkovateľskú službu spočívajúcu v skontaktovaní neprofesionálneho vodiča využívajúceho svoje vlastné vozidlo s osobou, ktorá sa potrebuje prepraviť v rámci mesta, prostredníctvom aplikácie pre smartfóny. Vtakejto situácii totiž poskytovateľ tejto sprostredkovateľskej služby vytvára ponuku služby prepravy v rámci mesta, ktorú sprístupňuje najmä prostredníctvom nástrojov výpočtovej techniky azároveň organizuje jej všeobecné fungovanie v prospech osôb, ktoré chcú túto ponuku využiť na účely prepravy v rámci mesta. Súdny dvor v tejto súvislosti uvádza, že aplikácia poskytovaná spoločnosťou Uber je nevyhnutná tak pre vodičov, ako aj pre osoby, ktoré sa potrebujú prepraviť vrámci mesta. Rovnako zdôrazňuje, že Uber má tiež rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých títo vodiči poskytujú svoje služby.

V dôsledku toho teda Súdny dvor zastáva názor, že túto sprostredkovateľskú službu treba považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavným prvkom je dopravná služba a ktorá v dôsledku toho nezodpovedá kvalifikácii „služby informačnej spoločnosti“, ale kvalifikácii „služby v oblasti dopravy“.

Súdny dvor konštatuje, že v dôsledku toho sa smernica o elektronickom obchode neuplatní na túto službu, nepatrí ani do pôsobnosti smernice o službách na vnútornom trhu. Z rovnakého dôvodu sa na dotknutú službu nevzťahuje slobodné poskytovanie služieb vo všeobecnosti, ale spadá pod spoločnú politiku v oblasti dopravy. So zreteľom na služby individuálnej prepravy v meste, ako aj služby, ktoré sú s nimi neoddeliteľne späté, akými je aj sprostredkovateľská služba poskytovaná spoločnosťou Uber, však ešte neboli prijaté pravidlá na základe tejto politiky. 

Zdroj: CVRIA, SDEÚ