Námietka zaujatosti: okamih, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia

Ustanovenie § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku stanovuje dôvody, ktoré musia byť uvedené v námietke zaujatosti. V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na náležitosť námietky zaujatosti, ktorou je uvedenie okamihu, kedy sa strana o dôvode vylúčenia dozvedela, a kedy súd môže prejednať námietku aj v prípade absencie tejto náležitosti.

Martina Beňovská 01. 07. 2021 5 min.

    V súlade s Civilným sporovým poriadkom (CSP) musí byť v námietke zaujatosti uvedené:

    • proti komu smeruje,

    • dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený,

    • kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a

    • dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia.

    Zákonodarca pomerne prísne sankcionuje nedostatok akejkoľvek náležitosti vyžadovanej zákonom tým, že na námietku súd neprihliada a vec nadriadenému súdu nepredkladá.

    V spore o určenie neplatnosti právnych úkonov došlo v priebehu odvolacieho konania k zmene zloženia senátu z dôvodu, že sudcovi spravodajcovi zanikla funkcia sudcu. Predsedom senátu sa tak v súlade s rozvrhom práce stal JUDr. V. H., PhD.

    Následne bola krajskému súdu doručená námietka zaujatosti člena predstavenstva a splnomocneného zástupcu žalobcu voči sudcovi JUDr. V. H., PhD. V námietke poukázal na skutočnosť, že tento sudca bol už v minulosti vylúčený z rozhodovania tých vecí, v ktorých žalobca vystupuje ako strana sporu. Sudca v rámci vyjadrenia k vznesenej námietke zaujatosti uviedol, že sa cíti byť zaujatý. Poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu Ing. J. C. manipuloval s údajnými písomnými dôkazmi a snahou o diskrimináciu jeho osoby spôsobil, že sa vo veci cíti byť zaujatý. Zároveň navrhol svoje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci. Ing. J. C. sa podľa vyjadrenia sudcu snaží zdiskreditovať jeho osobu z dôvodu, že žalobca v sporoch, ktoré rozhodoval, nebol úspešný.

    Najvyšší súd SR sa podanou námietkou zaujatosti zaoberal v prvom rade s ohľadom na splnenie všetkých náležitostí, ktoré musí námietka obsahovať v zmysle § 52 ods. 2 CSP na to, aby súd mohol posudzovať skutočnosti v nej uvedené. Jednou zo zákonných náležitostí je aj uvedenie informácie, kedy sa strana uplatňujúca námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedela. Táto lehota je stanovená na 7 dní od kedy sa strana dozvedela o dôvode pre vylúčenie sudcu. Sankciou za zmeškanie lehoty je, že súd na takúto námietku neprihliada.

    Vo vzťahu ku konkrétnemu sporu žalobca v podanej námietke zaujatosti neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Bolo pritom dostatoče zrejmé, že namietaný sudca nefiguroval v pôvodnom senáte a jeho súčasťou sa stal až v priebehu odvolacieho konania.

    „Zároveň z predloženej námietky zaujatosti vyplýva, že vzájomné antipatie medzi namietaným sudcom a Ing. J. C. sú dlhodobého charakteru a takej intenzity, že samotný sudca uviedol, že sa cíti byť vo veci zaujatý. Vo vzťahu k osobe JUDr. V. H., PhD. sa tak žalobca o dôvode, pre ktorý je tento sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci, mohol objektívne dozvedieť až momentom, keď bol sudca zaradený do senátu rozhodujúceho jeho spor, pretože až v tomto momente mohli vzniknúť odôvodnené pochybnosti žalobcu o jeho nezaujatosti voči strane sporu v konkrétnej veci na základe žalobcom aj namietaným sudcom prezentovanými vzájomnými antipatiami.“


    Pokiaľ sa namietaný sudca stal členom senátu dňa 3. apríla 2020, tento deň je prvým možným, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode relevantnom pre podanie námietky zaujatosti voči tomuto sudcovi. S poukazom na znenie § 1 v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z.[1] bolo možné námietku uplatniť až do 7. mája 2020. Keďže Ing. J. C. podal námietku zaujatosti dňa 5. mája 2020, objektívne za akýchkoľvek okolností (bez ohľadu na to, kedy sa to žalobca reálna dozvedel) ju podal včas.


    Takýto záver je pre Najvyšší súd SR relevantný z toho dôvodu, že zastáva názor, že napriek tomu, že žalobca vo svojej námietke zaujatosti neuviedol, kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia sudcu, posudzujúc začiatok plynutia lehoty dňom, kedy sa žalobca mohol prvýkrát dozvedieť o zmene sudcu (a teda o dôvode podania námietky) a skonštatujúc, že túto námietku podal nepochybne včas, bolo by neprimerane formalistické skonštatovať, že sa podanou námietkou zaujatosti súd nebude zaoberať čisto z dôvodu formálneho nedostatku.


    „Najvyšší súd zastáva názor, že uvedenie tejto náležitosti zákonodarcom do inštitútu námietky zaujatosti smerovalo k tomu, aby bolo možné určiť začiatok jej plynutia a posúdiť súdom, či bola námietka podaná včas v zmysle § 53 ods. 1 CSP, pričom samotné stanovenie lehoty na jej uplatnenie malo zamedziť zneužívaniu námietok zaujatosti vedúcim k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Následok v podobe neprihliadnutia na námietku zaujatosti súdom pri neuvedení tohto momentu (kedy sa dozvedel o dôvode vylúčenia sudcu), je primeraným práve preto, že bez jeho vymedzenia nie je možné posúdiť, či bola námietka uplatnená včas. Úmyslom zákonodarcu nepochybne nebolo sankcionovanie strany sporu za neuvedenie tejto náležitosti neprihliadaním na námietku zaujatosti v prípade, keď je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že bola podaná včas. Uvedené Najvyšší súd akcentuje aj v súvislosti so skutočnosťou, že namietaný sudca sa sám vyjadril, že je zaujatým v predmetnej veci a že v prípade neprihliadnutia na túto námietku a možnosti podania opakovanej námietky by reálne žalobca zmeškal uvedenú lehotu, a preto by sa súd takouto opakovanou námietkou nemohol zaoberať.“


    Vzhľadom k uvedenému súd posúdil podstatu podanej námietky a zaoberal sa skutočnosťami v nej uvedenými. V predmetnej veci bola namietaná existencia vzťahu sudcu k strane sporu, ktorý je založený na osobnom pomere sudcu k osobe konajúcej v mene žalobcu a ktorý je vymedzený negatívne. Najvyšší súd vychádzal z previazanosti subjektívneho a objektívneho kritéria, pričom subjektívne kritérium je reprezentované vyjadrením namietaného sudcu, ktoré je v danom prípade jednoznačné a jednoznačne spochybňujúce možnosť postupu konkrétneho sudcu v spore nezaujato a nestranne. Súd zohľadnil aj objektívnu stránku nestrannosti namietaného sudcu, pričom dospel k záveru, že s ohľadom na skutočnosť, že namietaný sudca bol už v minulosti vylúčený z konania vo veci, v ktorej vystupoval žalobca, v mene ktorej koná aj osoba Ing. J. C., nepovažuje v predmetnej veci daného sudcu za garanciu dostatočných záruk na to, aby boli vylúčené všetky legitímne pochybnosti o jeho nestrannosti.

    Najvyšší súd SR v závere konštatoval, že z námietky zaujatosti a v nej prezentovaných skutočností vyplýva existencia takého vzťahu medzi namietaným sudcom a stranou sporu, na základe ktorého existuje odôvodnená pochybnosť o jeho nezaujatosti. Z dôvodu zistenia skutočností spochybňujúcich nezaujatosť sudcu JUDr. V. H., PhD. rozhodujúceho v danej veci vedenej na odvolacom súde, Najvyšší súd SR uvedeného sudcu vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

    Zdroj: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndob/9/2020 zo dňa 25.05.2020

    • Poznámky pod čiarou