Pojem medzinárodný únos dieťaťa rodičom
Medzinárodný únos dieťaťa rodičov, alebo aj tzv. rodičovský únos je neoprávnené premiestnenie zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov.
Premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu je neoprávneným vtedy, keď rodič dieťa premiestnil alebo zadržiava bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu súdu štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením obvyklý pobyt. Za štát obvyklého pobytu dieťaťa sa považuje ten štát, v ktorom má dieťa pobyt najmenej jeden rok, má tam rodinné a sociálne zázemie.
Medzinárodné zmluvy týkajúce sa únosov detí rodičom
Rodičovský únos je upravený v Dohovore o občianskoprávnych aspektoch a medzinárodných únosoch detí, rovnako ako aj v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
Cieľom tohto dohovoru je
- zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
- zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
V prípade ak sa niekto ocitne v podobnej situácií je potrebné podať žiadosť o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do štátu obvyklého pobytu.
Osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť so žiadosťou na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa.
Žiadosť musí obsahovať
- údaje o totožnosti žiadateľa, dieťaťa, ako aj osoby, ktorá údajne dieťa premiestnila alebo zadržala,
- dátum narodenia dieťaťa, ak je známy,
- dôvody, o ktoré opiera žiadateľ svoju žiadosť o návrat dieťaťa
- všetky dostupné údaje o tom, kde sa dieťa nachádza, a o totožnosti osoby, u ktorej sa má dieťa nachádzať.
- overený odpis relevantného rozhodnutia alebo dohody,
K žiadosti možno pripojiť alebo ju možno doplniť o - osvedčenie alebo prísažné vyhlásenie vydané ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo inou zodpovednou osobou, týkajúce sa relevantných právnych noriem tohto štátu,
- akúkoľvek inú relevantnú listinu
Každá krajina, ktorá podpísala už spomínaný Dohovor má zriadený ústredný orgán, ktorý má právomoc žiadosť prijať. Na Slovensku je týmto orgánom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru. Predovšetkým prijímajú samy alebo prostredníctvom iných orgánov alebo osôb všetky vhodné opatrenia, aby
- zistili, kde sa nachádza dieťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané,
- zabránili ďalšej ujme dieťaťa alebo poškodeniu záujmov zainteresovaných osôb prijatím predbežných opatrení alebo zabezpečením prijatia takýchto opatrení,
- zabezpečili dobrovoľné vrátenie dieťaťa alebo prispeli k zmiernemu riešeniu situácie,
- si vo vhodných prípadoch navzájom vymieňali informácie o sociálnom prostredí dieťaťa,
- poskytovali informácie všeobecnej povahy o právnom poriadku svojho štátu v rozsahu týkajúcom sa vykonávania dohovoru,
- podali návrh na začatie súdneho alebo správneho konania s cieľom nariadiť návrat dieťaťa alebo napomáhať jeho začatie a vo vhodných prípadoch prijímali opatrenia na zabezpečenie práva styku alebo jeho účinného výkonu,
- poskytli alebo uľahčili poskytnutie procesnej pomoci a právneho poradenstva vrátane zastúpenia právnym zástupcom alebo poradcom, ak si to vyžadujú okolnosti,
- prijali administratívne opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na zabezpečenie bezpečného návratu dieťaťa
- sa vzájomne informovali o vykonávaní tohto dohovoru, a ak je to možné, odstraňovali prekážky jeho vykonávania.
Ak rodič neuskutoční dobrovoľný návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, môže sa druhý rodič podať na súde návrh o navrátenie dieťaťa. Je potrebné ho podať do jedného roka odo dňa, kedy bolo dieťa odvedené do iného štátu. Po uplynutí tejto doby sa predpokladá, že si dieťa zvyklo na nové prostredie. Súd preskúma, v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt a či bolo do iného štátu odvedené naozaj neoprávnene. Následne rozhodne o tom, či bude dieťa vrátené do krajiny svojho obvyklého pobytu alebo nie. Súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu v prípade existencie vážneho nebezpečenstva, ktoré by mohlo dieťaťu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Rodič, ktorý dieťa neoprávnene odviedol do iného štátu a odmieta ho dobrovoľne priviesť naspäť musí preukázať, že návrat by dieťaťu spôsobil existenciu tejto ujmy. Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva v prípade ak sa jedná o členský štát Európskej únie. Ďalším prípadom kedy súd nenariadi návrat dieťaťa je to, keď sa konanie začalo po uplynutí jedného roka odo dňa kedy bolo dieťa odvedené na územie iného štátu.
