V preskúmavanej veci sa začalo konanie o návrhu otca na udelenie súhlasu namiesto matky na vykonanie očkovania maloletých detí proti bakteriálnej meningitíde. Otec návrh odôvodňoval tým, že sa s matkou nevedia dohodnúť o potrebe vykonania očkovania a z tohto dôvodu žiadal nahradenie jej súhlasu súdom. Matka nesúhlasila s vykonaním očkovania a poukázala na to, že ide o nepovinné očkovanie a práve daný druh očkovania nie je v záujme maloletých detí, pretože obe deti sa nevyskytujú v takých komunitách alebo nie je u nich zistená porucha imunity. Preferuje prirodzenú imunitu detí, ktoré sú základnou formou ochrany pred všetkými chorobami.
Prvostupňový súd rozhodol tak, že udelil otcovi súhlas namiesto matky na vykonanie očkovania maloletých detí, ktoré vykoná odborný lekár po zvážení všetkých okolností po posúdení celkového zdravotného stavu maloletých detí. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o podstatnú otázku a nastala nezhoda rodičov, keďže jeden z rodičov nesúhlasí s očkovaním maloletých. Súd si vyžiadal stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR, v ktorom bolo uvedené, že meningokokovú meningitídu vyvoláva baktéria, ktorá môže vyvolať aj iné závažné ochorenia vedúce až k otrave krvi, pričom očkovanie nie je preventívnym opatrením len proti meningitíde, ale proti všetkým formám invazívnych meningokokových ochorení. Zdrojom infekcie je nosič – človek, ktorý nie je chorý, ale má v nosohltane prítomné rôzne kmene, pričom prenos baktérií sa uskutočňuje vzdušnou cestou už pri bežnom rozhovore. Rozvoj ochorenia je mimoriadne rýchly a pri fatálnom priebehu od začiatku ochorenia z plného zdravia až do smrti pacienta môže uplynúť len 12 až 24 hodín a aj pri prežití vo veľa prípadoch zanechá táto infekcia ťažké devastačné invalidizujúce následky. Z daných dôvodov preto rezort zdravodníctva považoval očkovanie maloletých za správne rozhodnutie.
Vychádzajúc z uvedeného stanoviska súd dospel k záveru, že očkovaním sú chránené nielen maloleté deti, ale aj širšia populácia, čo možno chápať už ako verejný záujem. Súd udelil súhlas namiesto matky a uložil, že očkovanie môže byť vykonané odborným lekárom po zvážení všetkých okolností a po posúdení celkového zdravotného stavu maloletých v rámci určenia jednoznačnej indikácie daného očkovania.
Proti rozsudku podala matka odvolanie. Konštatovala, že vyjadrenie ministerstva korešponduje so skutočnosťou, že dané očkovanie je zaradené medzi nepovinné očkovania. Znamenalo by to, že súd udelil súhlas, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal, že by všetci občania mohli byť alebo mali byť pre daný prípad očkovaní. Nezodpovedá to však tomu, že celkové percento zaočkovania slovenskej populácie je nepatrné. Zároveň uviedla, že považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Matka si naštudovala množstvo informácií a je si vedomá aj prípadného nebezpečenstva, ktoré toto ochorenie pre jej deti znamená. Od roku 2014 bola matka stále atakovaná zo strany otca a vnímala to ako prostriedok, aby otec mohol zasiahnuť do života oboch detí a rozhodovať znova o ich a jej živote. Poukázala na závery znaleckých posudkov, predovšetkým na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v konaní o rozvod manželstva, z ktorého vyplýva, že otec má narcistickú povahu. Zdôraznila, že chce, aby si deti vybudovali prirodzenú imunitu. Jej opatrný postoj vyplýval z toho, že v podstate každé očkovanie spočíva v skutočnosti, že očkovacia látka obsahuje zložky, ktoré majú chorobu vyvolať a stáva sa, že dochádza k poškodeniu života a zdravia. Matka preto navrhovala rozsudok zrušiť a vrátiť súdu na nové rozhodnutie alebo zmeniť a súhlas otcovi neudeliť.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že nejde o povinné, ale len odporúčané očkovanie. V stanovisku, ktoré bolo predložené v konaní pred súdom prvej inštancie sa konštatuje, že deti vo veku 6-8 rokov nie sú najohrozenejšou skupinou, ale očkovanie považuje za správne rozhodnutie. Uvedené očkovanie môže spôsobiť komplikáciu zdravotného stavu, ale zároveň nezaočkovanie detí môže mať za následok tie isté dôsledky. Považuje za vhodné zohľadniť stanovisko odborného znalca, v tomto prípade ministerstva.
Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že súd správne vyhodnotil otázku neexistujúcej zhody pri podstatnej otázke dotýkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinností a považoval vykonanie očkovania, ktoré nie je povinným očkovaním, za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností.
V každom konaní, ktoré sa dotýka starostlivosti súdu o maloleté deti, je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Posúdenie toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa a čo nie je, vždy záleží najmä na rodičoch. Samozrejme, že je vhodné, aby každé rozhodnutie dotýkajúce sa maloletých detí urobili rodičia spoločne a nie cez zásah verejnej moci. Zasahovanie štátu do práv a povinností rodičov je v odôvodnených prípadoch možné. Odvolací súd uviedol, že tento zásah je možný iba ak sú pre to dané významné dôvody spočívajúce v oprávnených potrebách dieťaťa. V danej veci je takýto zásah dôvodný, pretože rodičia sa nedohodli na otázke vykonania nepovinného očkovania.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne posúdil záujem maloletých na vykonaní požadovaného očkovania a zhodnotil aj argumenty predostreté matkou, ktorými vyjadrila svoj nesúhlas. Zdôraznil, že otázky zdravotného stavu detí vyhodnotí lekár v čase, ak bude vykonávať očkovanie. Predostreté argumenty ministerstva zdravotníctva sú spôsobilé pre prijatie záveru o potrebe daného očkovania a vyvrátenie tvrdení a argumentov matky, že je za vytvorenie prirodzenej imunity detí a tá by mala byť dostatočná.
Nepovinné očkovanie zabezpečuje ochranu proti závažným ochoreniam a uskutočňuje sa na požiadanie rodiča. Súd nie je oprávnený skúmať následky, ktoré očkovanie maloletým deťom, podľa názoru matky, môže spôsobiť. Súd rozhodnutím nerozhoduje o očkovaní maloletých detí, ale iba o nahradení súhlasu matky. Očkovanie osôb vykonáva lekár na základe po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. Na prípadnú kontraindikáciu môže upozorniť rodič, ak takýto doklad má od iného lekára. Teda až v ďalšej etape, pri realizácii očkovania, môže lekár posúdiť, či očkovanie je alebo nie je vhodné. Predpokladom tohto postupu však je, aby dieťa bolo na takéto posúdenie privedené. Rozhodne je dôležité, že ošetrujúci lekár rozhodne o vhodnosti očkovania pre dieťa individuálne.
Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
Zdroj: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/82/2020 zo dňa 15.12.2020
