Lawstyle

Nízka inflácia v eurozóne ďalej tlačí na ECB

K poklesu inflácie prispeli najmä ceny potravím, ktorých rast v eurozóne spomalil z 1,5% na 1,0% r/r. Naopak, tempo poklesu cien energií sa v marci zmiernilo z 2,3% na 2,1%. Jadrová inflácia po februárovom raste na 1,0% v marci podľa predbežných čísel opäť klesla, tentoraz na 0,8%

Martin Baláž 08. 04. 2014 2 min.
    Inflácia v Eurozóne Inflácia v Eurozóne Investment opportunity from 4freephotos.com

    K nízkej inflácii prispieva aj silné euro, ktoré tlmí pokles cien dovážaných tovarov. Oživenie v eurozóne tak zostáva pomerne atypické– na jednej strane sa nálada v ekonomike zlepšuje a ekonomika rastie (miera nezamestnanosti v eurozóne dokonca vo februári klesla na 11,9 %), avšak tempo rastu cien aj naďalej spomaľuje.   Ďalší pokles inflácie tak opätovne zvyšuje tlak na ECB, aby ďalej uvoľnila svoju politiku. Potvrdil to aj guvernér NBS Jozef Makúch, podľa ktorého deflačné riziká v eurozóne od posledného zasadnutia rady guvernérovvzrástli a ECB pracuje na prípadných ďalších neštandardných opatreniach.

    Na poslednom zasadnutí pritom ECB predstavila nové inflačné projekcie, podľa ktorých by inflácia mala najbližšie tri roky zostať pod 2 %, avšak postupne sa približovať k 2 % cieľu. Inflačná prognóza pre rok 2014 je na úrovni 1,0 %. V roku 2015 by mala inflácia dosiahnuť 1,3% a následne sa v roku 2016 zvýšiť na 1,5 %. Inflačné očakávania sa tak stále pohybujú pod cieľom ECB.

    Možnosť ďalších opatrení pritom pripustili viacerí členovia ECB vrátane prezidenta Bundesbanky Weidmanna. Ten minulý týždeň dokonca nevylúčil možnosť kvantitatívneho uvoľňovania (QE) po vzore Fed-u či BoJ, v rámci ktorého by ECB nakupovala dlhopisy na trhu. Kvantitatívne uvoľňovanie odporúča eurozóne napríklad aj Medzinárodný menový fond. Weidmannove vyhlásenia viedli k poklesu výnosov periférnych dlhopisov na niekoľkoročné minimá. Zavedenie QE sa však stále javí ako pomerne komplikované a politicky nepriechodné.

    Najpravdepodobnejšie tak v najbližších mesiacoch zostáva možnosť zníženia základnej úrokovej sadzby o menej než 25 bodov (tak ako to robí napríklad maďarská centrálna banka). Ďalšími možnými nástrojmi sú napríklad ukončenie sterilizácie prostriedkov z programu nákupu dlhopisov SMP, podpora trhu s  asset-backed securities (ABS) alebo vytvorenie schémy podobnej schéme Funding for lending, ktorú prevádzkuje Bank of England. Ďalším z možných riešení je zníženie depozitnej sadzby do negatívneho pásma. Akékoľvek dodatočné opatrenia by pritom mali mať za následok aj oslabenie eura.