Právo



Európsky súd pre ľudské práva sa stotožnil so sťažnosťou, ktorej obsah bol založený na tvrdení, že obhajcovia Mikuláša Černáka mali neprimerane málo času na prípravu obhajoby. Černákovi však nebolo priznané žiadne finančné odškodné, a tak ako zadosťučinenie mu bude musieť postačiť už len samotné uznanie Európskeho súdu pre ľudské práva, že jeho práva boli porušené.



Všeobecné súdy verzus Ústavný súd SR, tak by bolo možné pomenovať rozhodnutie nášho ochrancu ústavnosti vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu (podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na slobodu a bezpečnosť (podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústavný súd SR vo veľmi dobre odôvodnenom náleze určil za protiústavnú väzbu sťažovateľa (obvineného), ktorá celkovo trvala viac než 10 rokov. 



Na povinné očkovanie detí sme si zvykli a málokto sa nad tým pozastaví. Považujeme ho buď za všeobecne prospešnú povinnosť na predchádzanie šírenia vážnych chorôb alebo za neužitočnú záležitosť a určitý druh byrokracie. Na Slovensku už niekoľko desaťročí platí, že každý si túto povinnosť skôr či neskôr splní a svoj prípadný nesúhlas si nechá pre seba. O to zaujímavejší je prípad niekoľkých radikálnych aktivistov z Bratislavy, Nitry a okolia, ktorí vystúpili proti povinnému očkovaniu svojich maloletých detí. Kto sú tí aktivisti a čo vlastne chcú? 



V posledných týždňoch sa v slovenských médiách objavili správy o mladých aktivistoch, ktorí propagujú alternatívny životný štýl a okrem iného odmietajú povinné očkovanie maloletých detí.  Liberálne až anarchistickí aktivisti chcú svoj životný štýl a svoje názory presadzovať cez médiá, aktivitami v občianskom združení aj právnou cestou. Relatívne bežný príbeh mladej aktivistky sa dostal do pozornosti médií, až keď sa zastupovania mamičky ujala advokátska kancelária Bizoň and Partners.  



Po rozpade Československa v roku 1993 postupne nastávali zmeny aj v jazykovej štruktúre programov. Častokrát prevažujúci český dabing bolo potrebné nahradiť slovenskou verziou a to práve z dôvodu ochrany a rozvoja štátneho jazyka.



Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je štandardný právny inštitút pre usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi počas trvania manželstva. Označujeme ho aj zákonné BSM, pretože ex lege vzniká uzavretím manželstva podľa slovenského práva. Aj keď BSM nesporne slúži na posilnenie majetkových vzťahov manželov a prispieva k plneniu spoločenských a ekonomických funkcií manželstva, v nejednom prípade je nepraktické a môže spôsobiť komplikácie. A práve tu sa otvára priestor pre predmanželské zmluvy.



Bezpodielové spoluvlastníctvo je majetkové spoločenstvo manželov, ktoré vzniká uzavretím manželstva podľa slovenského práva. Existencia osobitného majetkového spoločenstva je viazaná na trvanie manželského zväzku. Občiansky zákonník však pripúšťa výnimky a v prípade, keď trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporuje dobrým mravom, umožňuje jeho zrušenie už počas trvania manželstva.     



Divácke násilie ako forma antisociálneho správania divákov sa postupom času stáva fenoménom dnešnej doby a je nevyhnutné zavádzať účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať najmä preventívny účinok. Takáto nevyhnutnosť sa odzrkadlila ja v novej právnej úprave zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016. Aké novinky prináša tento zákon do právneho poriadku SR?



Inštitút predmanželských zmlúv je uznávaný a rozšírený v západnej Európe a v USA a pred niekoľkými rokmi bol zavedený aj v Česku. Na Slovensku však nateraz stroskotal na slovenskej politickej realite. Na druhej strane, už platný a účinný Občiansky zákonník umožňuje obmedziť majetkové spoločenstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, dohodou pripomínajúcou predmanželské zmluvy.



Národná rada SR nedávno schválila novelu zákona o dani z príjmov, ktorá so sebou prináša významné zmeny, ktoré sa dotýkajú day to day businessu podnikateľov.



Ústavný súd SR v rokoch 2010 až 2017 realizuje projekt týkajúci sa efektívnosti výkonu jeho rozhodnutí v konaniach o sťažnostiach fyzických a právnických osôb. Na svojom webovom sídle zverejnil zovšeobecnenie právnych názorov senátov Ústavného súdu SR na porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), a zároveň práva na prejednanie veci v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky).