Transferové oceňovanie

Jednou z najviac pertraktovaných možností sa javí boj s tzv. tax – avoidance, čiže boj nie s nelegálnym nepriznávaním príjmov, aj keď aj to je prioritou, ale v tomto prípade ide skôr o legislatívne zmeny a zvýšený kontrolný mechanizmus s cieľom zahatať cestu podnikateľským subjektom pri využívaní rôznych medzier v daňovom práve pre zníženie daňovej povinnosti. 

Jednou z takýchto tax-avoidance techník je oceňovanie služieb a produktov pri ekonomických aktivitách v rámci skupiny prepojených podnikov. Čo je to prepojený podnik upravuje náš zákon č. 595/2003 Z.z., o dani z príjmov, v platnom a účinnom znení (ďalej iba "zákon o dani z príjmov") alebo dvojstranné zmluvy o zamedzení medzinárodného zdanenia. Ak máme nejakú transakciu v ktorej vystupujú dva podnikateľské subjekty, ktoré nie sú navzájom ekonomicky, finančne, organizačne ani nijak inak neprepojené, ich úlohou pri určovaní cien za produkty, či služby je dosiahnuť čo najlepšiu pozíciu. Oba subjekty majú rovnakú motiváciu. Výsledkom takéhoto postoja oboch zmluvných strán je dosiahnutie ceny, ktorá zodpovedá cene určenej v nezávislom vzťahu a viac menej zodpovedá cene trhovej, čiže cene, za ktorú by v obdobnom vzťahu, v podobnom prostredí, približne v rovnaký čas boli ohodnotené obdobné produkty alebo služby. Ten princíp je v odbornej literatúre označovaný ako arm´s lenght pravidlo.

Aké sú motivácie prepojených podnikov modifikovať ceny určované trhovými silami na ceny, ktoré môžu byť predmetom transferového oceňovania? Zámer môže byť rôzny, ako príklad môžeme uviesť daňové dopady z takéhoto vzťahu. Napríklad poskytnutie pôžičky materskou spoločnosťou dcérskej spoločnosti, kedy dcérska spoločnosť platí vyššie úroky ako sú trhové, nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Materská spoločnosť tým môže sledovať fingovanú kapitalizáciu dcérskej spoločnosti, pretože daň z úrokov môže byť nižšia ako daň na dividendách. Motiváciou však môžu byť aj rôzne hospodárske motívy ako prerazenie na trh, či maximalizácia risku.

Maximalizácia zisku môže mať značne úzky súvis so znižovaním daňového zaťaženia a to hlavne v medzinárodnom priestore.

Príklad

Predstavme si situáciu, kedy spoločnosť A predáva produkty spoločnosti B do inej krajiny za 20 EUR, o 10 EUR nižšiu ako je trhová cena a zároveň o 5 EUR vyššiu ako cena výrobná. Spoločnosť takto predá 1 000 produktov a spoločnosť B tieto produkty predá za 30 EUR/kus. Daňová sadzba v krajine spoločnosti A je 30%, v krajine spoločnosti B 10%. Obe spoločnosti sú súčasťou holdingu. Aká je daňová povinnosť?Aká by bola povinnosť, ak v dôsledkutransferového oceňovania sú produkty predávané spoločnosti B pre daňové účely predávané za sumu trhovú – 30 EUR?  

Z tabuľky je zrejmé, že snahou, najmä, holdingových spoločností je minimalizovať daňovú povinnosť práve touto technikou. Úlohou štátu je zasa prispôsobiť ceny cenám trhovým a tým docieliť "férový" daňový odvod do štátneho rozpočtu.

Pri nadnárodných holdingoch dochádza často k takýmto technikám daňového plánovania, je len úlohou štátu kvalitnou legislatívou a kontrolným mechanizmom predchádzať takto k „legálnym daňovým únikom“.