Voľba Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach

Má dnes ešte význam voliť Obchodný zákonník v spotrebiteľských veciach? 

Voľba Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach

Úvod do problematiky

Pôsobnosť Obchodného zákonníka môže byť rozšírená dohodou zmluvných strán aj na prípady, kedy by sa inak neaplikoval. Voľba Obchodného zákonníka nepredstavuje žiaden zložitý právny úkon, v zásade ide o dohodu s obligatórne písomnou formou, ktorá spĺňa všeobecné požiadavky na náležitosti právneho úkonu vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Spomedzi náležitosti zdôrazníme určitosť, nakoľko táto sa v praxi ukázala byť kritickým momentom pri platnom dojednávaní voľby Obchodného zákonníka. Podľa judikatúry slovenských súdov na platné dojednanie voľby Obchodného zákonníka nepostačuje len odkaz v hlavičke zmluvy na Obchodný zákonník, ktorým sa má zmluva riadiť. Je potrebný výslovný prejav vôle zmluvných strán o tom, že pre daný právny vzťah si volia aplikáciu Obchodného zákonníka. [1] V tomto článku odhliadneme od analýzy všetkých rovín vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka, ale zameriame sa na jednu špecifickú otázku – a to, či voľba Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach má ešte nejaký efekt.

Korekcie „spotrebiteľského práva“ smerom k voľbe Obchodného zákonníka

To, ktorý právny vzťah možno zaradiť do kategórie „spotrebiteľská vec“, určuje dnes § 52 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

Korekcie spotrebiteľského práva vo vzťahu ku voľbe Obchodného zákonníka podľa jeho § 262 môžeme systematizovať na dve skupiny:

  1. Formálne;
  2. Vecné;

Ad a)

Voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku.[2] Uvedená korekcia má teda dopad na formu dohody o voľbe Obchodného zákonníka.

Ad b)

Voľbou Obchodného zákonníka pre právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, nezmyjeme jeho spotrebiteľský punc so všetkými následkami s tým spojenými. Nie je to dané len existenciou verejnoprávnej kogentnej vetvy spotrebiteľského práva, ktorá je prezentovaná najmä zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ale daná skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z Občianskeho zákonníka, ktorý v § 52 ods. 2 výslovne prezentuje (okrem iného aj) svoju prednosť pred normami Obchodného zákonníka. Zrejme vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka nie je rýdzo lex specialis derogat legi generali, ako by sa mohlo zdať.

Test aplikácie Obchodného zákonníka

Ako bude vyzerať praktická aplikácia Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej veci? Čo z neho je možné očakávať, že sa bude aplikovať? To je otázka hodnotenia, ktoré časti Obchodného zákonníka sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Nie je možné v zásade očakávať aplikáciu ustanovení týkajúcu sa interpretácie právnych úkonov, neplatnosti, premlčania, zodpovednosti za škody, či zmluvnej pokuty. Zdá sa však, že generálne nie je možné vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka, nakoľko bude potrebné v každom jednotlivom prípade zvážiť, čo je pre spotrebiteľa priaznivejšie. Nepovažujeme za správne držať sa fikcie, že právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa vždy priaznivejšia. Podporovatelia voľby Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach poukazujú na prípady, kedy je jeho aplikácia pre spotrebiteľa výhodnejšia, napr. pri uznaní záväzku spotrebiteľom začína plynúť v režime Obchodného zákonníka 4-ročná premlčacia doba, kým v režime Občianskeho zákonníka je to až 10-ročná premlčacia doba.

Záver

Z uvedeného je možné konštatovať, že voľba Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach by predsa len nemala byť zavrhnutá.[3] Dogmatizovať absolútnu prednosť Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských veciach pred Obchodným zákonníkom bez rozboru právnej úpravy tej ktorej dielčej otázky by zrejme mohlo v konečnom dôsledku poškodiť spotrebiteľovi. A spotrebitelia by sa jej nemali báť, nakoľko trend je aplikovať to, čo je v ich prospech.

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Napr. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 11Co/120/2012, zo dňa 26.06.2013.

[2] Napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 M Cdo 20/2009, zo dňa 25.01.2011.

[3] Ovečková, O.: Vzťah občianskeho a obchodného práva z aspektu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. In. Právny obzor, ročník: 100/2017, str. 78.