V uvedenej právnej veci sa mal obžalovaný dopustiť spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a to na nasledovnom skutkovom základe. Obžalovaný mal odkúpiť od druhého obžalovaného na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, konkrétne dvojizbový byt v Bratislave, pričom predmetný byt nebol vysporiadaný v rámci BSM medzi druhým obžalovaným a jeho bývalou manželkou. Táto súhlas na predaj nehnuteľnosti neposkytla a jej podpis mal byť sfalšovaný. Následne bol tento byt prevedený na manželov, ktorým bola takýmto konaním spôsobená škoda vo výške 50.000 eur.
Uloženie trestu
Pre vyššie špecifikovaný skutok bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výške päť rokov a štyri mesiace, pričom obom obvineným uložil povinnosť solidárne nahradiť škodu poškodeným, so zvyškom nároku odkázal poškodených na občianskoprávne konanie. Obvinený sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Krajský súd v Bratislave rozhodol o podanom odvolaní (uznesenie NS SR, sp. zn. 2 Tdo 6/2015) tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody. Podľa § 329 Tr. por. súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-súdnych (správne: „na občianske súdne konanie“).
Dovolacie konanie a rozhodnutie
Proti rozhodnutiam prvostupňového a odvolacieho súdu podal obvinený dovolanie, keď namietal, že bolo zásadne porušené právo na obhajobu, ďalej uviedol, že rozhodnutie je založené na nezákonne vykonaných dôkazoch a taktiež malo rozhodnutie spočívať na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Čo sa týka dôvodov dovolania, k týmto NS SR uviedol, že tieto nie sú opodstatnené. K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku v platnom znení uviedol:
- „Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.“ (uznesenie NS SR, sp. zn. 2 Tdo 6/2015). Tiež konštatoval, že iba nesprávne subsumovanie pod tú ktorú skutkovú podstatu trestného činu odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu v tomto zmysle. Preto tieto skutočnosti viedli NS SR k odmietnutiu dovolania.
Okrem toho, obvinený a spoluobvinený namietali, že vo výrokovej časti rozhodnutia Krajského súdu, tento rozhodol len v časti o náhrade škody, nerozhodol o zamietnutí odvolaní a ani iným spôsobom, čo podľa dovolateľa malo spôsobiť zmätočnosť rozhodnutia. K tejto otázke NS SR zaujal nasledovné stanovisko:
- „Ak odvolací súd ponechá odvolaním nedôvodne napadnutú časť rozsudku nedotknutú, pretože na základe tohto, čiastočne aj dôvodného odvolania, alebo na základe odvolaním vyvolaného zákonného prieskumu (§ 317 ods. 2 Tr. por.), zrušil inú časť napadnutého rozsudku, má nevyhovenie odvolaniu, vo vzťahu k odvolacím súdom nedotknutej časti napadnutého rozsudku, právne účinky zamietnutia odvolania (§ 319 Tr. por.) Od toho sa potom odvíja právoplatnosť neúspešnou časťou odvolania napadnutého výroku rozsudku podľa ustanovenia § 183 ods. 1 písm. b/ bod 3 Tr. por., ktoré je na tento účel potrebné vyložiť extenzívne.“ (uznesenie NS SR, sp. zn. 2 Tdo 6/2015).
