Judikatúra - nazvať muža plešatým je obťažovanie

Opäť sme pozreli na zaujímavé judikáty z domova aj zo sveta. Prečítajte si, kedy pri komentovaní vzhľadu muža ide o sexuálne obťažovanie, či môže advokát v podaní na súd prirovnať justíciu k vtipu a prečo súd rozhodol, že čmeliak je ryba.

Martina Vanc 08. 07. 2022 5 min.

    Komentovanie plešivosti muža je sexuálne obťažovanie

    Komentovanie plešivosti kolegu v práci je sexuálne obťažovanie. Rozhodol tak trojčlenný senát zamestnaneckého tribunálu (Employment Tribunal) vo Veľkej Británii. Podľa senátu je strata vlasov častejšia u mužov ako u žien a preto použitie takéhoto popisu muža je formou sexuálneho obťažovania. Uvedené senát prirovnáva ku komentovaniu veľkosti ženského poprsia u kolegýň.

    V tomto prípade sa elektrikár Tony Finn so sťažnosťou na svojho zamestnávateľa obrátil na tribunál z dôvodu, že mal byť obeťou sexuálneho obťažovania svojho nadriadeného, ktorý ho vulgárne pomenoval s dodatkom o plešivosti. Porota sa tak zaoberala tým, či išlo o urážku alebo obťažovanie.

    Porota prejav vedúceho označila za „silné slová“, ktorý je však na predmetnom pracovisku bežným prejavom. Pán King, vedúci, prekročil hranicu tým, že pána Finna počastoval osobnou poznámkou o jeho vzhľade. Podľa senátu pán King vyslovil tieto slová s cieľom narušiť dôstojnosť svojho podriadeného zamestnanca a vytvoriť pre neho zastrašujúce, ponižujúce a urážlivé prostredie. Sám sa pred tribunálom priznal, že zámerom bolo podriadeného uraziť a vyhrážať sa mu.

    Kompenzácia pre sťažovateľa bude stanovená neskôr.

    Čmeliak môže byť za určitých okolností rybou

    Súd v Kalifornii priniesol na prvý pohľad bizarné rozhodnutie, podľa ktorého môže byť čmeliak legálne považovaný za rybu v kontexte zákona o ohrozených druhoch. Tento zákon bol pôvodne prijatý za účelom ochrany vtákov, cicavcov, rýb, obojživelníkov, plazov a rastlín, avšak v zozname chránených druhov chýba práve hmyz.

    Zákon okrem iného definuje aj ryby ako voľne žijúce ryby, mäkkýše, kôrovce, bezstavovce, obojživelníky alebo ich časti, potomstvo a vajíčka. Podľa pôvodného rozhodnutia Najvyššieho súdu v Sacramente sa uvedené bezstavovce vzťahujú iba na tie morské a nie na hmyz. Toto rozhodnutie však kalifornský súd zrušil a rozhodol, že pod pojem „ryby“ (a bližšou definíciou „bezstavovce“) v tomto prípade možno zaradiť aj včely a čmeliaky za účelom ich ochrany podľa predmetného zákona.

    Výsledkom rozhodnutia teda je, že hmyz bude zaradený do zoznamu ohrozených druhov a prináleží im ochrana vyplývajúca zo zákona.

    Advokát prirovnal justíciu k vtipu o Hirošime

    Za prirovnanie justície k vtipu o bombardovaní Hirošimi dostal advokát (sťažovateľ) pokutu za pohŕdanie súdom. Následne sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu so sťažnosťou (č. 39764/20) pre porušenie čl. 10 Dohovoru – právo na slobodu slova a prejavu.

    Sťažovateľ zastupoval klienta v konaní o náhrade škody. V odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu použil vtip na prirovnanie, ako bolo s jeho klientom zaobchádzané v rámci súdneho konania. Súd mu následne uložil pokutu v hodnote približne 510 eur, nakoľko jeho výroky považoval za urážlivé.

    Podľa ESĽP sťažovateľove kritické poznámky na adresu súdu boli prednesené na pôde, kde je pre advokáta prirodzené hájiť práva klienta. Boli uvedené vo vyjadrení adresovanému súdu a nie napr. v médiách s dosahom na širokú verejnosť. ESĽP prirovnanie sťažovateľa nepovažoval ani za urážku sudcov, ale za hodnotenie práce národnej justície. Vyjadrenie totiž smerovalo k spôsobu, ako súd aplikoval pravidlá dokazovania v predmetnom prípade.

    Aj keď je pravda, že tón napadnutých poznámok bol sarkastický, použitie takéhoto tónu v poznámkach o sudcoch je považované za zlučiteľné s článkom 10,“

    dodáva ESĽP.

    ESĽP súhlasí s tým, že advokáti majú byť pri výkone advokácie profesionálni, čestní a dôstojní. Avšak aby mala verejnosť dôveru vo výkon spravodlivosti, musí mať dôveru v schopnosť advokácie poskytnúť účinné zastúpenie.

    Podľa ESĽP bolo zasiahnuté do sťažovateľovho práva na slobodu prejavu, čo v demokratickej spoločnosti nie je v takomto prípade nevyhnutné. Sťažovateľovi súd priznal odškodné 510 eur za majetkovú ujmu, 4 500 eur za nemajetkovú ujmu a 2 550 eur za trovy konania.

    Spravodlivé konanie v kauze Rigo

    V tomto prípade išlo o sťažnosť, ktorá sa týkala trestného konania a odsúdenia sťažovateľa na trest odňatia slobody v trvaní päť a pol roka za zločin lúpeže. Hlavnou námietkou bolo, že odsúdenie sťažovateľa bolo nespravodlivé a svojvoľné, pretože bolo založené najmä na jeho priznaní urobenom počas výsluchu bez prítomnosti obhajcu. Sťažovateľ sa priznal k trestnému činu v prípravnom konaní v neprítomnosti obhajcu a po tom, ako bol približne dvadsať hodín bez látok, na ktorých bol údajne závislý. Preto podľa svojho názoru nemohol posúdiť následky svojho konania. Na ESĽP sa sťažovateľ odvolával na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a sťažoval sa na nedodržanie záruk spravodlivosti trestného konania.

    ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že je pravdou, že sťažovateľ sa priznal bez prítomnosti advokáta. Jeho situácia však nepatrila medzi tie, v ktorých je právne povinné. Pokiaľ by takáto povinnosť právneho zastúpenia mala vyplývať z akýchkoľvek pochybností o schopnosti sťažovateľa brániť svoje práva podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ESĽP bolo pozoruhodné, že napriek tomu, že ho od momentu jeho vzatia do väzby zastupoval advokát, sťažovateľ na žiadne takéto pochybnosti nepoukázal pred tromi stupňami všeobecných súdov a prvýkrát tak urobil až pred Ústavným súdom SR.

    Čo sa týka tvrdenia, že sťažovateľ sa priznal v čase, keď mal ťažké abstinenčné príznaky, ESĽP uviedol, že toto tvrdenie bolo v každom štádiu konania neurčité a neboli predložené alebo navrhnuté žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že v čase priznania skutočne nechápal dôsledky svojho priznania. Navyše, v trestnom konaní bol sťažovateľ vyšetrený dvoma znalcami z odboru psychiatria s cieľom zistiť jeho duševnú spôsobilosť v čase spáchania trestného činu na účel určenia jeho trestnej zodpovednosti a schopnosti chápať konanie proti nemu. Znalci dospeli k záveru, že napriek drogovej závislosti nebola spôsobilosť sťažovateľa taká, aby znížila jeho trestnú zodpovednosť a schopnosť chápať konanie. Berúc do úvahy vyššie uvedené, spolu so skutočnosťou, že vina sťažovateľa bola preukázaná aj inými dôkazmi, ESĽP odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej nepodloženosti.

    zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR