Legislatívne správy: apríl vydanie 4.

Národnej rade Slovenskej republiky bolo v poslednom období predložených hneď niekoľko podstatných, ale aj zaujímavých návrhov zákonov. My vám prinášame výber z nich.

Legislatívne správy: apríl vydanie 4.

Zákaz mobilov na školách

Na začiatku marca bol Národnej rade predložených návrh novely školského zákona poslancami na čele s Jánom Budajom, ktorý zakazuje používanie elektronických zariadení ako mobilov žiakmi na základných a stredných školách.

Navrhovatelia v dôvodovej správe poukazujú na rozšírený trend používania elektronických zariadení, akými sú mobily či tablety, z ktorého môžu vznikať závislosti na týchto zariadeniach, ale aj môže dôjsť k izolácii dieťaťa od ostatnej komunity.

Práve z týchto dôvodov poslanci navrhujú zakázať používanie elektronických zariadení deťmi a žiakmi počas vyučovania s tým, že z predmetného návrhu zákona pripúšťajú aj výnimky, ktorými sú napríklad privolanie pomoci či potreby využitia elektronického zariadenia deťmi so zdravotným znevýhodnením na zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacích potrieb.

Bude starosta obce zodpovedať za škodu pri výkone verejnej funkcie?

Ďalším z predkladaných návrhov zákonov je novela zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dielne poslancov Národnej rady za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

Cieľom tohto návrhu je zaviesť mechanizmus na „trestanie“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, nakoľko súčasnú úpravu považujú predkladatelia zákona za nedostatočnú. Preto navrhujú zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

Návrh zákona ustanovuje, že začatie konania o vyvodenie zodpovednosti za škodu v tomto prípade by mal ex offo iniciovať generálny prokurátor. Na zodpovednosť za škodu by postačovala aj vedomá nedbanlivosť a zodpovedným by bol ten verejný funkcionár, ktorý vykonal tzv. finálny právny úkon, teda taký úkon, na základe ktoréto sa nakladanie s verejnými prostriedkami stalo platným.

 Rovnako sa v návrhu zákona upravuje aj samotný pojem verejný činiteľ, ktorým by pre potreby tohto zákona mala byť fyzická osoba, ktorá i.) má oprávnenie konať v mene orgánu verejnej moci ( napr. minister) alebo ii.) ktorá je orgánom verejnej moci ( napr. starosta obce).

Verejné obstarávanie za férovejších podmienok

Posledným z trojice návrhov zákonov je novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola Národnej rade predložená skupinou poslancov ako reakcia na obmedzovanie súťaže v rámci verejného obstarávania majetkovo prepojenými subjektmi.

 Podnetom pre návrh zákon boli práve správy Protimonopolného úradu, ktorý je už dlhší čas informovaný o podvodných konaniach v rámci Elektronického kontrakčného systému. Oznamovatelia poukazujú na to, že elektronických aukcií sa zúčastňujú často majetkovo alebo personálne prepojené subjekty, ktoré takto vytvárajú jednu ekonomickú skupinu, a tak je ovplyvňované ich správanie počas procesu verejného obstarávania, napríklad že sa dohodnú na ponúkaných cenách za poskytnutie plnenia v rámci verejného obstarávania, a tak vopred rozhodnú o úspešnom kandidátovi na verejné obstarávanie.

V rámci návrhu sa ustanovuje nová diskvalifikačná podmienka, ktorá spočíva v možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu v prípade dôvodných podozrení na prepojenie s inými súťažiacimi hospodárskymi subjektmi v tom istom verejnom obstarávaní. Samotné znaky majetkového či personálneho prepojenia sú už v zákone definované pod pojmom tzv. prepojeného podniku, teda z hľadiska platnej legislatívy by nešlo o neznámy inštitút. Avšak v tomto prípade už nepôjde o prepojený podnik v zmysle obstarávateľ a záujemca, ale záujemcovia navzájom.