Trestné právo



Trestný zákon v ustanovení § 58 ods. 2 vymenúva trestné činy, pri ktorých sa páchateľom obligatórne ukladá trest prepadnutia majetku. Z jedného z takýchto trestných činov bol v nasledujúcom prípade uznaný za vinného obvinený, ktorý namietal práve uloženie trestu prepadnutia majetku ako neprimerane prísneho vzhľadom na to, že išlo o majetok, ktorý nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou. Ako sa k tejto argumentácii obvineného vyjadril dovolací súd sa môžete dočítať nižšie.



Ústavný súd SR nariadil Najvyššiemu súd SR, aby advokáta JUDr. Martina Ribára bezodkladne prepustil z väzby na slobodu. Z akých dôvodov tak Ústavný súd rozhodol sa dočítate v dnešnom článku.



Rezort spravodlivosti zverejnil predbežnú informáciu k pripravovanému návrhu zákona, ktorým sa bude meniť a dopĺňať Trestný poriadok a Trestný zákon. V predbežnej informácii sa stručne zhodnocuje súčasný stav aktuálne platnej právnej úpravy a stanovujú sa základné ciele novej úpravy, pričom jej zverejnenie predpokladá zapojenie verejnosti do prípravy právneho predpisu.



Vďaka schválenej novele zákona o obetiach trestných činov budú posilnené ich práva, zabezpečená ich ochrana pred ďalšou viktimizáciou a lepší prístup k odškodneniu. Zákon tak reaguje na potreby zraniteľnej skupiny ľudí, akými obete trestných činov nepochybne sú.



Počas štvrtej zbraňovej amnestie, ktorá trvala od novembra 2020 do konca apríla 2021, odovzdali občania rôzne zaujímavé „kúsky“. Našli sa medzi nimi rôzne krátke aj dlhé zbrane a rovnako ako v minulých rokoch aj tie historické. Jeden občan dokonca naraz odovzdal viac ako 30 zbraní. Prečítajte si viac v našom dnešnom príspevku.



Ústavný súd SR sa zaoberal otázkou dôvodnosti obáv z kolúzneho konania obvineného a formou, akou musia byť dôvody kolúznej väzby stanovené resp. aké konkrétne skutočnosti a konanie sťažovateľa môžu zapríčiniť obavy súdu z potenciálneho kolúzneho správania obvineného.



Dovolací súd riešil spor, v ktorom sa poukazovalo na to, aký je rozdiel medzi trestným činom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a spreneverou. Demonštroval to na prípade, v ktorom obvinený dal inej spoločnosti do užívania motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené na základe leasingovej zmluvy.



Muž počas prechádzky v lese pozbieral a odcudzil niekoľko popadaných konárov, dôsledkom čoho bolo súdne konanie, v rámci ktorého súd posudzoval, či možno zber popadaných konárov subsumovať pod zákonnú definíciu trestného činu. Ako sa s otázkou vysporiadal jednak z pohľadu aplikácie zásady ultima ratio, aj z pohľadu opakovaných činov obvineného, sa dočítate v článku.



V nasledujúcom prípade sa súdy zaoberali otázkou náhrady nemajetkovej ujmy za škodu spôsobenú rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe voči osobe, oslobodenej spod obžaloby.



Odsúdenie za trestný čin krádeže bankomatovej karty sa v estónskom prípade podložilo dátami získanými pri sledovaní polohy obžalovanej. V tejto veci sa však vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či boli informácie získané legálnym spôsobom a nie len zneužitím právomocí.



Slovenská advokátska komora, pri príležitosti zriadenia pracovnej skupiny k novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku, opätovne pripomína svoj návrh úpravy Trestného zákona v časti, ktorá sa týka úpravy minimálnej škody voči páchateľom. Tento návrh predložila už v minulom roku ako pripomienku k zákonu o zaisťovaní majetku, rezort spravodlivosti ju vtedy vyhodnotil ako oblasť, ktorej sa bude venovať pri najbližšej novele trestných kódexov.