Rady

Škoda spôsobená pri dopravnej nehode predstavuje jeden z hlavných dôvodov, prečo sa mnohí obracajú na poisťovňu so žiadosťou o uhradenie takejto škody. Kedy sa však o vyplatenie náhrady škody možno skutočne uchádzať? Možno si žiadať nahradiť škodu poisťovňou, ak dôjde k nehode či škode vtedy, keď je auto zaparkované na parkovisku? Dnešný článok vám prináša odpovede aj na tieto otázky.

Autor v článku uvažuje nad konaním realitných kancelárií, ktoré spravidla od kupujúcich preberajú rezervačný poplatok (resp. preddavok na kúpnu cenu), resp. za svojich klientov uskutočňujú aj iné právne úkony. Realitná kancelária je však oprávnená za klienta konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bola na to splnomocnená písomným plnomocenstvom. Túto povinnosť realitné kancelárie nedodržiavajú, resp. ju nahradzujú inými právnymi inštitútmi.

Sloboda podnikania a právo usadiť sa sú základnými právami občanov Európskej únie. Členské štáty majú preto minimálne právomoci zasahovať do podnikateľských rozhodnutí, dokonca aj vo sfére pracovnoprávnych rozhodnutí zamestnávateľa. Čo však v prípade, ak má štát záujem vo väčšej miere chrániť zamestnancov a zamestnanosť? Môže štát podmieniť právo zamestnávateľa hromadne prepúšťať rozhodnutím správnemu orgánu? Súdny dvor Európskej únie sa vyjadril v rámci svojej súdnej právomoci aj k tejto citlivej téme.

Súčasná doba je veľmi turbulentná a nie každý si môže dovoliť z finančného hľadiska riešiť svoje právne problémy prostredníctvom slovenských všeobecných súdov za právnej pomoci advokátov. Na Slovensku v dnešnej dobe žije mnoho obyvateľov, ktorí nemajú žiadny pravidelný mesačný príjem alebo len zanedbateľný, ktorý im nestačí ani na pokrytie bežných životných nákladov a nie ešte na pokrytie súdnych poplatkov a iných trov súdneho konania. Zákonodarca pri koncipovaní nového Civilného sporového poriadku však nezabudol aj na ľudí s veľmi nízkym a žiadnym mesačným príjmov, resp. úplne bezmajetných z dôvodu, aby sa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd mohli aj takto finančne znevýhodnení obyvatelia Slovenska domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.    

Právna teória, zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, upravujú problematiku zmeniek a ich vymožiteľnosti. Zmenku ako cenný papier na rad môžeme jednoznačne označiť ako dokonalý a abstraktný cenný papier. Dokonalosť zmenky spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v zmenke (listine), a preto je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik tohto typu záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. Uvedené skutočnosti však popisujú zmenky v teoretickej rovine. V praxi sa pri vymáhaní práva zo zmenky často vyskytujú rôzne špecifiká slovenskej aplikácie práva či už zo strany konajúcich sudcov Slovenskej republiky alebo aj v tomto prípade zo strany zákonodarcu – Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenská aplikačná prax zmenkového práva tak pravdepodobne znehodnocuje funkciu zmenky ako takej a tiež jej právnu silu.

Napriek tomu, že Civilný sporový poriadok („CSP“) reguluje každodenný život civilných súdnych konaní už od 1. júla 2016, je plne pochopiteľné, že aj v súčasnosti stále prebiehajú spory (dokonca na prvej inštancii), ktoré boli iniciované určovacou žalobou ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“).

Tento článok sa zaoberá problematikou obmedzenia platieb v hotovosti v podmienkach realitného trhu. V zásade platí, že realitné kancelárie by nemali preberať v hotovosti rezervačné poplatky od potenciálnych kupujúcich. Avšak nejednotnosť právneho ponímania rezervačného poplatku dáva možnosti aj na hotovostné platby, čo si však vyžaduje precíznu zmluvnú úpravu, aby sa realitné kancelárie vyhli prípadnej pokute.

Súdny dvor Európskej únie vydal dňa 27.05.2019 rozsudky v troch prípadoch, ktoré sa týkali oprávnenia vydať európsky zatykač. Súdny dvor sa v týchto prípadoch zaoberal otázkou, aké vnútroštátne orgány majú oprávnenie na prijatie takého rozhodnutia.

Fenomén hate speechu a ohovárania prostredníctvom sociálnych sietí je problémom súčasnej doby a aj ťažko uchopiteľnej právnej regulácie. Umožňuje súčasná právna úprava vnútroštátnemu súdu nariadiť Facebook-u, aby odstránil všetky urážlivé komentáre jedného užívateľa? Generálny advokát Szpunar má na to jasný názor.

Po skoro štyroch rokoch sa prípad gréckeho rehoľníka Irénée pohol ďalej. Pred pár týždňami, 7. mája 2019, rozhodol Súdny dvor EU v otázke gréckej Štátnej rady ohľadom podmienok založených vnútroštátnym právom, ktoré bránia zápisu advokáta na príslušnom orgáne.