Teplo na pracovisku – povinnosti zamestnávateľa

Aby zamestnanci mohli podávať riadny pracovný výkon, zamestnávateľ im podľa Zákonníka práce musí zabezpečiť vhodné pracovné podmienky. Vysoké horúčavy, ktoré aktuálne zažívame, ovplyvňujú okrem nášho zdravia aj náš pracovný výkon. Okrem vhodných pracovných podmienok je zamestnávateľ zodpovedný aj za zdravie a bezpečnosť zamestnancov v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (Zákon o BOZP) a zákonom č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (Zákon) v spojitosti s vyhláškou č. 99/2016 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (Vyhláška).

Zamestnávateľ je v zmysle Zákona o BOZP povinný zabezpečiť bezodplatne zamestnancom pitný režim a  zamestnanci by mali pitný režim dodržiavať. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška, Inšpektorát práce uvádza všeobecne:

„Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov postačuje prístup k  pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce.“

Vyhláška konkrétnejšie rozoberá povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zamestnancov pred vysokými teplotami. V zmysle Vyhlášky sú opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu tepla nasledovné:

• zmena trvania času práce ( či už skrátenie alebo dokonca rozdelenie pracovného času),

• posun začiatku pracovnej zmeny,

• poskytovanie prestávok v práci (napríklad občasný pobyt v chladnejšej miestnosti),

• predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,

• pobyt v klimatizovaných priestoroch,

• striedanie zamestnancov,

• klimatizácia alebo nútené vetranie,

• tienenie okien a svetlíkov, napríklad žalúziami alebo rolety,

• sprchovanie a ochladzovanie,

• vhodný pracovný odev (jednovrstvový vo svetlej farbe, pokrývka hlavy alebo slnečné okuliare).

Tieto opatrenia sa majú uplatňovať v spojitosti s charakterom práce, napríklad vhodný pracovný odev len v prípade ak zamestnanec pracuje s technológiami, pri ktorých sa odev vyžaduje, a pod.

Vyhláška taktiež upravuje aj únosný čas práce pri zaťažení teplom a to tak, že odkazuje na triedy práce a hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Za mimoriadne teplý deň na považuje deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla viac ako 30 °C.

V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni viac ako 30 °), nesmie krátiť mzdu zamestnancov. Vo všeobecnosti sa nejedná  o prekážku na strane zamestnanca.

Triedy práce Vyhláška rozlišuje v siedmich pracovných triedach[1] podľa celkového priemerného energetického výdaja a prípustnej teploty (hraničná hodnota, ktorú by teplota na pracovisku nemala prekročiť v žiadnom prípade), resp. optimálnej teploty (teda interval teplôt, ktoré má zamestnávateľ celoročne udržiavať) na pracovisku. Pre príklad, trieda 1a je sedavá, ľahká administratívna práca, trieda 4 je intenzívna činnosť v rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, kopanie a pod.) So zvyšujúcou sa triedou práce zároveň klesajú hodnoty optimálnej a prípustnej teploty (pozri tabuľku).

V posledných dvoch triedach si môžeme všimnúť, že nie je ustanovená optimálna ani maximálna prípustná teplota. Je to tak preto, že zamestnávateľ je povinný dodržiavať únosnú tepelnú záťaž na zamestnancov, ktorá sa ustanovuje ako maximálny pracovný čas, počas ktorého môže zamestnanec vykonávať danú prácu pri určitej teplote na pracovisku.

Pracovný čas môže zamestnávateľ upraviť aj tak, že ak to charakter práce dovoľuje, zmení miesto výkonu práce. Taktiež treba spomenúť, že poskytnuté prestávky sa započítavajú do pracovného času.

V prípade, ak takéto opatrenia zamestnávateľ nedokáže poskytnúť, má zamestnanec právo na pracovné voľno alebo plnú náhradu mzdy. Za nedodržiavanie povinností zamestnávateľa počas horúčav mu hrozí pokuta až do výšky 50 000 eur a zároveň bude musieť na vlastné náklady prijať také opatrenia, aby prestal svojich zamestnancov vystavovať nadmernej záťaži teplom.