Problémy s dodržiavaním AML pravidiel
Európska komisia v uplynulých dňoch prijala oznámenie a štyri správy, ktoré majú smerovať európskym a vnútroštátnym orgánom za účelom zlepšenia zvládania rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovania terorizmu.
Každoročné sa na národnej úrovni členských štátov prijímajú Národné správy o posudzovaní rizík, ktoré predstavujú sumarizácie toho, čo jednotlivé štátne orgány za uplynulý rok vykonali v oblasti AML. V mnohých prípadoch sa na základe týchto správ zistilo, že členské štáty stále nie sú schopné plne implementovať všetkých 5 smerníc o boji proti AML.
Najviac sa to ukázalo práve na mechanizmoch bánk, ktoré podľa týchto správ v mnohých prípadoch tieto pravidlá nedodržali alebo vôbec nemali zavedené potrebné mechanizmy. Čo sa týka činnosti štátnych orgánov, tie sa pri vykonávaní dohľadu často spoliehajú na samotný rámec Smernice a podceňujú vlastnú implementáciu mechanizmov, ktoré by mohli praniu špinavých peňazí zabrániť.
Európska komisia vidí štrukturálne problémy aj v oblasti spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami jednotlivých štátov. Tým je napríklad nedostatočný prístup jednotlivých jednotiek k informáciám a ich nedostatočné právomoci na to, aby finančné či administratívne informácie mohli vôbec získať. Rovnako sú problémom nedostatočné IT vybavenie a vzájomné prepojene centralizovaných registrov bankových účtov.
Očakáva sa budúca diskusia o opatreniach v tejto oblasti a o rozširovaní kompetencií finančných inštitúcií. Pre bližšie informácie navštívte túto stránku.
Komisia zastavila konanie proti ZSSK
V roku 2016 začala Európska komisia s inšpekciou v priestoroch Železničnej spoločnosti Slovensko. Dôvodom bolo podozrenie, že ZSSK uzavrela dohody, ktoré smerovali k porušeniu hospodárskej súťaže. Podľa týchto dohôd mala ZSSK vytlačiť z trhu iného poskytovateľa železničných dopravných služieb.
Na to v roku 2018 zaslala Komisia ZSSK oznámenie námietok voči zisteniam pri kontrole. Namietala najmä bránenie samotnej inšpekcie úradníkmi ZSSK, ale aj mazaním dát z počítačov, ktoré mali byť súčasťou inšpekcie.
ZSSK na námietky odpovedala a na základe tejto odpovede Komisia vyhlásila, že vo veci nebude ďalej konať.
Bližšie stanovisko zatiaľ publikované nebolo. Viac informácie vám poskytne tento odkaz.
Verejní obstarávatelia z tretích krajín? Prečo nie.
Jedným zo spôsobov zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania bolo vydanie Usmernenia zo strany Európskej komisie. Trh verejného obstarávania je najväčší na svete, a preto Komisia umožňuje aj osobám spoza hraníc EÚ sa zapojiť do verejnej súťaže.
V rámci Usmernenia Komisia uvádza praktické rady pre verejných obstarávateľ z členských štátov, ale aj z tretích štátov, ako získať prístup na európsky trh verejného obstarávania. Zároveň pomáha usporiadať pravidlá pre neobvykle nízke zákazky, ako aj stanoviť bezpečnostné, pracovné a environmentálne podmienky, ktorými sa má zabezpečiť, aby obstarávatelia z tretích krajín ponúkali obdobnú kvalitu ako členskí obstarávatelia.
Na európsky trh verejného obstarávania majú prístup len mimoeurópski obstarávatelia z tých krajín, s ktorými EÚ podpísala medzinárodné dohody o voľnom obchode a takí, ktorí spĺňajú prísne kritéria podľa týchto zmlúv.
Členské štáty sa nemusia obávať, že mimoeurópski obstarávatelia budú brať zákazky tým európskym kvôli neprimerane nízkym cenám, Komisia sa v Usmernení prísne vyjadrovala neprimerane nízkym cenám a navrhuje zaviesť konkrétne opatrenia ako takémuto narušovaniu súťaže predchádzať.
Viac informácií nájdete tu.
