Kedy rodinný príslušník občana EÚ nepotrebuje vízum

Súdny dvor rozhodol, že rodinný príslušník občana Únie, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu, ale vlastní preukaz o trvalom pobyte, je oslobodený od povinnosti mať vízum na vstup na územie členského štátu.

Veronika Ocejáková 08. 07. 2020 3 min.

Skutkový stav

V októbri 2017 vykonala letisková polícia v Budapešti kontrolu cestujúcich letu z Londýna so spoločnosťou Ryanair. Pri tejto kontrole natrafili na cestujúceho s ukrajinskou štátnou príslušnosťou, ktorý nemal vízum. Disponoval iba nebiometrickým cestovným pasom a platným preukazom o trvalom pobyte, ktorý bol vydaný Spojeným kráľovstvom v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Polícia cestujúcemu s ukrajinskou štátnou príslušnosťou neumožnila, vzhľadom na absenciu víza vstup na územie Maďarska a požiadala leteckú spoločnosť Ryanair, aby cestujúceho vrátila naspäť do Londýna.

Ryanair sa obrátil na súd v Maďarsku

Letecký dopravca Ryanair sa obrátil na správny a pracovný súd v Budapešti z dôvodu, že mu bola udelená pokuta vo výške 3000 eur. Polícia sa domnievala, že Ryanair si nesplnil povinnosť, ktorú má ako letecký dopravca, a to zistiť, či cestujúci vlastní požadované doklady. Na súde bola spochybňovaná správnosť rozhodnutia, ktorým bola uložená pokuta z dôvodu, že podľa dopravcu mohol cestujúci vstúpiť na územie Maďarska, keďže disponoval preukazom o trvalom pobyte vydaným Spojeným kráľovstvom.

Správny a pracovný súd v Budapešti sa obrátil na Súdny dvor

Správny a pracovný súd v Budapešti si nebol istý týmto rozhodnutím a tak sa obrátil na Súdny dvor, ktorému položil tri otázky:

  1. Či sú držitelia preukazu o trvalom pobyte podľa smernice 2004/38/ES oslobodení od vízovej povinnosti?
  2. Či sa toto oslobodenie od vízovej povinnosti vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích štátov, ak im bol takýto preukaz vydaný členským štátom, ktorý v čase skutkových okolností nie je súčasťou schengenského priestoru?
  3. Či preukaz o pobyte postačuje na preukázanie toho, že jeho držiteľ je rodinným príslušníkom občana Únie, alebo či je potrebné predložiť iné dokumenty?

Rozhodnutie Súdneho dvora

Pri prvej otázke súd konštatuje, že hoci ustanovenia smernice týkajúce sa oslobodenia od vízovej povinnosti výslovne neumožňujú oslobodenie totožné so skutkovým stavom prípadu, zámerom normotvorcu nebolo vylúčiť z vízového oslobodenia rodinných príslušníkov občana Únie, ktorý vlastní preukaz o trvalom pobyte. Z celkovej analýzy smernice vyplýva, že rodinní príslušníci občana Únie, ktorí už získali pobytový preukaz, by mali mať nárok na dotknuté oslobodenie. Súdny dvor preto rozhodol, že rodinný príslušník občana Únie, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu, ale vlastní preukaz o trvalom pobyte v niektorom z členských štátov, je oslobodený od povinnosti mať vízum na vstup na územie členských štátov EÚ.

Na druhú otázku uvádza, že ustanovenia, ktoré sa uplatňujú v schengenskom priestore výslovne uvádzajú, že neovplyvňujú právo na voľný pohyb, ktoré používajú občania Únie a ich rodinní príslušníci. Smernica sa uplatňuje na všetky členské štáty bez rozdielu. Z toho vyplýva, že nárok na oslobodenie od povinnosti mať vízum stanovené v smernici sa vzťahuje na rodinných príslušníkov občana Únie vlastniacich pobytový preukaz alebo preukaz o trvalom pobyte, a to či už im bol tento preukaz vydaný členským štátom, ktorý nepatrí do schengenského priestoru, alebo členským štátom, ktorý do toho priestoru patrí.

K tretej otázke sa súd vyjadril tak, že členské štáty môžu vydať preukaz o trvalom pobyte na základe smernice len osobám, ktoré majú postavenie rodinného príslušníka občana Únie. Vydanie preukazu o trvalom pobyte členským štátom predchádza nevyhnutnému overeniu, že dotknutá osoba má naozaj takéto postavenie. Z toho vyplýva, že preukaz o trvalom pobyte môže sám o sebe preukázať, že osoba, ktorá je držiteľom takéhoto preukazu, má postavenie rodinného príslušníka občana Únie, a teda má právo vstúpiť na územie členského štátu bez potreby dodatočného overovania alebo dokazovania jeho postavenia.