Ombudsmanka upozornila na 130 prípadov porušenia ľudských práv. Poslanci jej upozornenia s potleskom odmietli.

V stredu (13.5.2020) sa prezentovaniu Správy o činnosti ombudsmanky za uplynulý rok zúčastnil rekordný počet poslancov NR SR v porovnaní s uplynulými rokmi. Za poukázaním na porušovanie ľudských práv nasledoval potlesk poslancov, ktorí prijatie na vedomie tejto správy odmietli. Kto je verejný ochranca práv, o čo išlo v predmetnej správe a aj to, aké následky má jej odmietnutie sa dozviete v dnešnom článku.

Martina Rievajová 18. 05. 2020 8 min.

Kto je verejný ochranca práv?

Verejný ochranca práv alebo ombudsman je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorého úlohou je chrániť základné ľudské práva a slobody fyzických, ale aj právnických osôb. Ochranu práv uvedených osôb ombudsman v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečuje primárne voči orgánom verejnej správy, a to najmä v prípadoch ich rozhodovania, konania, ale aj nečinnosti.

V praxi je tento orgán realizátorom tzv. nežného práva, čo znamená, že v prípade, ak príslušné orgány, ako napríklad okresný úrad, sudca či starosta, nebudú v konkrétnej veci konať, aj keď by podľa zákona konať mali alebo naopak vydajú rozhodnutie, ktoré bude v rozpore s platným právom, tak ombudsman síce nemôže uvedené rozhodnutie zmeniť či prinútiť daný orgán konať, ale môže ho na dané pochybenie upozorniť. V prípade ďalšej nečinnosti môže ombudsman dotazovať nadriadený orgán a žiadať od neho vykonanie opatrení. V určitých prípadoch ombudsman podáva návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, ak má podozrenie, že ich prijatím došlo k porušeniu ľudských práv.

Súčasným verejným ochrancom práv je Prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD., ktorá sa úradu ombudsmana ujala v roku 2017, pričom ombudsmanov volí na obdobie piatich rokov práve Národná rada Slovenskej republiky.

O čo išlo v správe o činnosti verejného ochrancu práv

Špeciálnou úlohou verejných ochrancov práv, a teda aj súčasnej ombudsmanky, je každoročne, vždy v prvom štvrťroku kalendárneho roka upozorňovať verejnosť na porušenia ľudských práv, o ktorých sa ombudsmanka za uplynulý rok dozvedela a aj navrhnúť možné riešenia týchto porušení. Práve týmto spôsobom majú prísť poslanci Národnej rady do kontaktu s mnohopočetnými podnetmi a zisteniami o porušovaní ľudských práv štátnymi orgánmi, obcami či Sociálnou poisťovňou, ale aj o následkoch právnych predpisov, ktoré porušujú ľudské práva sťažovateľov.

Uvedené upozornenia sa realizujú prostredníctvom predkladania správy o činnosti verejného ochrancu práv za uplynulý rok na pôde NR SR. Následne o prednesenej správe hlasujú prítomní poslanci Národnej rady, ktorí sa k predneseným zásahom do ľudských práv a potrebe nápravy vyjadrujú tým, že uvedenú správu buď vezmú na vedomie alebo odmietnu. Až do poslednej prezentácie správy o činnosti verejného ochrancu práv bolo až na pár výnimiek pravidlom, že poslanci prezentovanú správu vzali na vedomie, čím de facto vyjadrili, že si porušovanie ľudských práv uvedomujú, a že sa budú pokúšať o nápravu takéhoto stavu.

správe o činnosti predloženej NR SR 13.5.2020 sa ombudsmanka venovala viacerým oblastiam, v ktorých došlo na základe jej prešetrenia k pochybeniu orgánov verejnej správy. Jednou z vytýkaných oblastí bola oblasť práv osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade týchto ľudí obmedzených na osobnej slobode, im opakovane nebola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť alebo dochádzalo k neprimeraným zásahom do ich súkromia tým, že holenie ich brád a strihanie vlasov bolo vykonávané na základe štandardov, ktoré zasahujú do ich práv na súkromie a identitu.

V oblasti súkromného a rodinného života ombudsmanka poukázala na potrebu odškodnenia obetí nezákonných sterilizácií, ktorú navrhovala už v roku 2018, hoci sa doteraz neudiala náprava. Problému nezákonných sterilizácií sa venovala aj v prípadoch transrodových osôb, ktorých proces zmeny a prepisu rodu je častokrát sprevádzaný s takýmto zásadným zásahom do práv na ich dôstojnosť aj súkromie.

Nevôľu poslancov Národnej rady vyvolali informácie o nezákonnom obmedzovaní reprodukčných práv žien práve tým, že uplynulý rok bolo navrhovaných až 5 zmien zákona o interrupciách, pričom všetky smerovali k obmedzeniu a sťaženiu prístupu žien k umelému prerušeniu tehotenstva. Ombudsmanka Patakyová pritom zdôraznila, že súčasná právna úprava v oblastí interrupcií je v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky, na čo zaznievali nesúhlasné stanoviská viacerých poslancov.

Tejto oblasti sa týkajú aj v správe uvedené porušenia ľudských práv v oblastí adopcií, keďže pri 400 deťoch vhodných na adopciu a 1000 žiadateľoch je počet adoptovaných výrazne nízky, čo je spôsobené najmä predsudkami a nízkou informovanosťou žiadateľov, ktorí preferujú len istý „ideálny“ typ dieťaťa, čím mnohé deti ostávajú zbytočne bez náležitej starostlivosti.

Ďalšou rozbuškou sa stalo upozornenie ombudsmanky na dlhotrvajúci problém s prístupom viacerých rómskych osád k čistej, bezpečnej a pitnej vode za dostupnú cenu, ako základného práva každého človeka. Rovnaká reakcia prišla aj na zistenie verejnej ochrankyne práv v oblasti diskriminácie rómskych detí v slovenskom školstve spočívajúceho v tom, že tieto deti sú bezdôvodne zaraďované do tried či škôl určených pre deti s ľahkých mentálnym postihnutím, napriek tomu, že uvedené postihnutie nevykazujú, čo vyplynulo z niekoľkoročných výskumov a pozorovaní Úradu verejného ochrancu práv.

V správe, ktorá poukazuje na 130 prípadov porušenia práv, z ktorých najčastejšie boli práve prieťahy a nečinnosť orgánov verejnej správy, bolo poukázané aj na závažné nedostatky, aké sú napríklad chýbajúce bezbariérové prístupy do základných a stredných škôl, čím sa obmedzuje právo na vzdelanie zdravotne postihnutých detí či na nevhodné podmienky seniorov v domovoch sociálnych služieb.

Ignorácia ľudských práv?

Prezentovanie správ o činnosti verejného ochrancu práv bolo v posledných rokoch sprevádzané najmä pravidelnou nízkou účasťou až nezáujmom zo strany poslancov NR SR. V roku 2018 si prišlo vypočuť Správu o činnosti za rok 2017 len 17 poslancov a minulý rok ombudsmanka prezentovala správu o svojej činnosti za rok 2018 pred 16 poslancami a poslankyňami NR SR. V obidvoch prípadoch poslanci hlasovali za túto správu, a teda ju vzali na vedomie.

Tento rok si Správu o činnosti za rok 2019 prišlo vypočuť 134 poslancov, čo bolo zrejme spôsobené aj mediálnym záujmom, ktorý o stredajšiu prezentáciu správy vzbudila účasť prezidentky Slovenskej republiky, Zuzany Čaputovej. Výsledok tejto vysoko nadpriemernej účasti bol však neštandardný, nakoľko po slovných útokoch na ombudsmanku Patakyovú sa táto rozprava skončila hlasovaním, v ktorom bolo proti prijatiu správy o činnosti až 50 poslancov, pričom v prospech správy ich zahlasovalo len 34, čím došlo k odmietnutiu tejto správy a nevzatiu porušenia zmienených ľudských práv na vedomie.

Nejde pritom o prvý prípad, kedy by bola správa o činnosti ombudsmana odmietnutá. Obdobné prípady sa stali už trikrát, a to v roku 2013, 2016 a 2017, väčšinou však išlo o mimoriadnu správu k jednotlivým porušeniam práv a nie o správu o činnosti za celý rok, ako takú. Za neštandardné však možno považovať gestá jednotlivých poslancov NR SR, ktorí na odmietnutie správy reagovali potleskom.

Vzhľadom na sprievodné javy prezentácie tejto správy spočívajúce v zmienenom potlesku, ale aj útočných otázkach smerujúcich na ombudsmanku, je zrejme na mieste otázka, čo vyjadruje záporného stanovisko k správe o činnosti ombudsmanky za uplynulý rok. Možno sa na to pozrieť z dvoch hľadísk, jednak z hľadiska právnych následkov takéhoto výsledku hlasovanie, a jednak z toho ľudskoprávneho, a práve či odmietnutie zistení porušenia ľudských práv nemožno považovať za ich ignoráciu.

Odvolať ombudsmana či stíhať poslanca?

Povinnosť predkladať raz ročne správu o činnosti verejného ochrancu práv Národnej rade Slovenskej republiky vyplýva ombudsmanke zo zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv. Na druhej strane určitým zrkadlom, a teda povinnosťou Národnej rady, jej poslancov, je sa k takejto správe vyjadriť či už v pléne, ale najmä prostredníctvom hlasovania. Neexistuje právny predpis, ktorý by poslancov NR SR zaväzoval, aby len na základe predloženej správy pristúpili k zmene legislatívy alebo iným opatreniam, ktoré by odporúčania ombudsmana uskutočnili.

Na druhej strane, z pozície verejného ochrancu práv ako nezávislého orgánu verejnej správy vyplýva, že vyjadrením záporného stanoviska poslancov NR SR k predvedenej správe sa nijakým spôsobom nezasahuje do činnosti ombudsmana, ani sa nepristupuje k jeho odvolaniu či sankciám. Ombudsmanka Patakyová sa k priebehu a výsledkom hlasovania vyjadrila, že „nevnímam inštitút verejného ochrancu práv ako inštitúciu, ktorá má zodpovedať predstavám Národnej rady SR. Vnímam preto, že je mojou povinnosťou naďalej pokračovať v činnosti.“

Do úvahy prichádzajú ešte následky, ktoré by potenciálne mohli byť vyvodené voči jednotlivým poslancom NR SR, ak by ich gestá či vyjadrenia na pôde NR SR boli považované za zásahy do ľudských práv, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkové podstaty Trestného zákona[1]. Možné potrestanie tu však naráža na procesnú imunitu poslancov NR SR, ktorá spočíva v tom, že nie je možné začať trestné stíhanie voči poslancovi NR SR za jeho výroky vo funkcii poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky, a to dokonca ani po zániku jeho mandátu[2].

Za uvedené konanie poslanca prichádza do úvahy už len jeho disciplinárne potrestanie, ktoré spadá do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho výsledkom však môže byť len pokuta či návrh poslancovi, aby sa sám svojej funkcie vzdal.

Jediným následkom prezentácie správy o činnosti ombudsmanky tak zrejme bude len prehliadanie porušovania ľudských práv.

Zdroj: NR SR, Úrad verejného ochranu práv SR