Zánik záložného práva je spojený predovšetkým so zánikom zabezpečovanej pohľadávky podľa § 559 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení práve preto, lebo záložné právo nemôže existovať samostatne, t.j. bez zabezpečenej pohľadávky, čo vyplýva z jeho akcesorickej povahy.

Od 1. januára 2013 nadobudne účinnosť zákon č. 361/2012 Z. z., v poradí dvadsiaty siedmy zákon, ktorý mení a dopĺňa znenie kódexu slovenského pracovného práva, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov. Prijatím novely by sa mali odstrániť ustanovenia znevýhodňujúce zamestnancov alebo zamestnávateľov, zabezpečiť rovnováha uplatňovania práv a povinností medzi týmito subjektmi, vytvoriť dôstojné pracovné podmienky a precizovať právne postavenie zástupcov zamestnancov.

Tento článok má ambíciu v krátkosti zhrnúť základné právne a ekonomické riziká, ktoré sprevádzajú tento na prvý pohľad možno jednoduchý a flexibilný životný krok. V podstate kúpa nehnuteľnosti predstavuje iba právny úkon, na základe ktorého sa prevádza vlastníctvo nehnuteľnosti z osoby A na osobu B a hypotekárny úver je iba pôžička, ktorú osoba B dostane od banky X na zaplatenie kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Je to vážne také jednoduché?

Konsolidačný balíček, ktorého veľká časť sa nachádza na príjmovej strane verejných rozpočtov a ktorého významná časť nadobúda účinnosť 1. januára 2013 zvyšuje dopyt dotknutých podnikateľských subjektov po daňovo-odvodovej optimalizácii. Táto analýza má za úlohu zanalyzovať daňovo-odvodové dopady novej právnej úpravy na dve najčastejšie využívané právne formy podnikania, a síce samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), kam zaraďujeme aj živnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným (SRO).

Právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach a teda aj možnosti následného odškodnenia zamestnanca je upravená v § 193 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení.

Úprava záložného práva je v slovenskom právnom poriadku jednotná. Existujú však niektoré osobitné úpravy záložného práva pokiaľ ide o určité špecifické oblasti, ktoré si takýto osobitný prístup vyžadujú.

Tento príspevok obsahuje výpočet základných zmien, ktoré so sebou prináša novela zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Hlavným motorom zmien v úpravy dani z pridanej hodnoty bol fakt, že Slovensko má obrovské nedostatky vo výbere DPH a v boji proti daňovým podvodom. Okrem toho Novela zákona predstavuje reakciu na povinnú transpozíciu príslušnej legislatívy Európskej únie.

Táto analýza sa venuje problematike obchádzaniu zákona pri zamestnávaní pracovníkov zo strany zamestnávateľov ako aj zamestnancov s cieľom platiť menej na daniach a odvodoch a snaží sa nastoliť trestnoprávnu rovinu tejto problematiky v oblasti daňových trestný činov.

Ustanovenia §59a boli do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, prebraté zo Smernice Rady č. 77/91/EHS, tzv. Druhá smernica, s cieľom obmedziť nadobúdanie fiktívnych hodnôt spoločnosťou od jej zakladateľov alebo spoločníkov.

Táto analýza poukazuje na potenciálny nesúlad čerstvého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s dôkazným bremenom pri daňovej kontrole a práve na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňovým subjektom sa preto možno vytvára nový priestor na účinnú ochranu svoju práv.