Prípad Európskeho súdneho dvora: Za dve sekundy pirátom

Hranica medzi zneužitím autorského práva kopírovaním a vydávaním za vlastné je v porovnaní s vytvorením vlastného diela, ktoré sa do istej miery ponáša na dielo už vytvorené veľmi tenká a nejasná.

Martina Rievajová 20. 08. 2019 3 min.

Špeciálne to platí pri hudobných dielach. Je použitie niekoľko sekundovej sekvencie hudby, ponášajúcej sa na hudobnú vzorku už existujúcej hudby už porušením autorského práva? Je možné vôbec tvoriť hudbu bez toho, aby sa aspoň časť zvukového záznamu ponášala na už vytvorené dielo a bez toho, aby dochádzalo k porušeniu autorských práv? Európsky súdny dvor sa zaoberal aj týmito otázkami.

Je sampling krádežou?

Tieto otázky sa pred Súdny dvor dostalo v prípade z Nemecka. Hudobná skupina Kraftwerk v roku 1977 uverejnila zvukový záznam so skladbou Metall auf Metall. V ten istý rok páni Pelham a Haas ( spoločnosť Pelham)zložili skladbu Nur mir a s prvou skladbou mala čosi spoločné. Na toto spoločné upozornili členovia skupiny Kraftwerk, ktorí tvrdili, že spoločnosť Pelham použila techniku sampling, aby skopírovala sekvenciu ich skladby Metall auf Metall a začlenila ju do skladby Nur mir.

Technika samplingu spočíva v tom, že za pomoci elektronických zariadení sa odoberie sekvencia zo zvukového záznamu, aby sa mohla použiť v novej skladbe. Išlo by teda o zásah do ich autorských práv, a preto podali návrh na ukončenie porušovania ich práv a zničenie zvukových záznamov so skladbou Nur mir. Nemecký súd adresoval Súdnemu dvor hneď niekoľko otázok. Hlavnou otázkou bolo, že či nepovolené začlenenie hudobnej vzorky z určitého hudobného záznamu do iného záznamu predstavuje porušenie autorských práv.

Hľadanie rovnováhy

Súdny dvor reagoval, že je výsostným právom výrobcov zvukových záznamov udeliť súhlas alebo zakázať rozmnožovanie ich diela v celku alebo po častiach. Keďže rozmnožovanie hoc len  dvoj-sekundovej vzorky hudobného diela, o aké išlo v tomto prípade, je rozmnožovaním hudobného diela, ide o úkon, ktorý je podmienený súhlasom výrobcov chráneného zvukového záznamu.

O rozmnožovanie nepôjde, ak používateľ v rámci slobody umenia zo zvukového záznamu odoberie zvukovú vzorku, aby ju v pozmenenej a sluchom nerozpoznateľnej podobe použil v inom zvukovom zázname. Toto musí byť základom vzájomnej rovnováhy medzi autorskými právami výrobcov a práva na slobodu umenia používateľom a možných ďalších výrobcov.

Legislatívna umiernenosť

V tomto prípade bude na rozhodnutí národných nemeckých súdov či prevzatú zvukovú stopu označia za nerozpoznateľnú, a nepôjde teda o rozmnožovanie diela alebo pôjde o určiteľnú časť cudzieho diela, ktoré sa takto rozmnožuje bez súhlasu.

Isté je len to, že nemecké právo, ktoré obsahuje okrem výnimiek, kedy použitie hudobného diela nepodlieha potrebe súhlasu výrobcu stanovených právo EÚ  aj vlastné výnimky, ktoré znižujú ochranu autorského práva, je v rozpore s európskym autorským právom. Umožnenie, aby nezávislé dielo vytvorené voľným použitím chráneného diela mohlo byť uverejnené a využívanie bez súhlasu výrobcov chráneného diela ide zjavne nad rámec európskeho práva a aj rovnováhy autorských práv.

Zdroj: Curia